Bolo by sa vari treba pozrieť na tých, čo trpia. Bolo by im treba načúvať. Prežiť s nimi pár týždňov života, aby sme pochopili, že pre mnohých je každá minúta dýchania aj v utrpení, v bolestiach, stále ešte veľkým darom, ktorú nechcú stratiť. Žobronia v duchu a niekedy aj nahlas o sekundu, aby sa ešte mohli nadýchnuť.
Tých, čo kapitulujú, čo sú deprimovaní, čo už vidia len tmu a počujú ticho pri každom vdychu, výdychu, pri každom tlkote srdca, je menej ako tých prvých. Je ich prenesmierne málo. Sú to ľudia opustení všetkými a všetkým. Sú to ľudia, ktorí nepociťujú srdce človeka im blízkeho, ktorý ich nedrží za ruku a neposmeľuje ich, aby vydržali. Nepociťujú túžbu blízkych, že ich chcú ešte vidieť, napriek bolesti, potu na čele, aj keď je to pre jedných i druhých priťažké. Utrpenie je nevýslovne ľudské. Veď kde, a v čom, nie je utrpenie?
V dnešnom zmaznanom svete sa utrpenie, bolesť „nemusia“. Málokto sa učí ich prijať. Málokto sa učí vedieť ich znášať.
Tí, čo sa naučia utrpenie, bolesť uniesť, stávajú sa pre život silnými, odvážnymi ľuďmi, ktorí pre iných môžu byť veľkým príkladom žitia. Tí, čo od každej nepríjemnosti utekajú, sú mäkkýše. Boja sa ťažkostí „kríža“. Ustupujú pred ním. Neuvedomujú si, že sa práve vo chvíli, keď to budú najmenej čakať s ním stretnú. Zmätú sa. Občas zosypú. Budú to mať omnoho ťažšie ako tí, čo sa spoznali so znamením, zvaným „utrpenie“, ktorí sa poučili o ňom, naučili ako ho preklenúť, biť sa s ním, a aj víťaziť nad ním.
Poznala som mladých i starých ľudí, ktorí vo svojom živote veľa toho preskákali, vytrpeli, vybojovali, prekonali more ťažkostí, nepríjemností. Sú to ľudia, ktorí vedia pochopiť iných, súcitiť s inými, pomôcť iným. Poznám aj takých, ktorým to v živote vždy všetko vyšlo, čo sú zdraví, jarí, odolní, geroji. Väčšina myslí na seba, obalená je brnením nepochopenia pre iných, všetci okolo sú im ukradnutí a svet je pre nich gombička.
A tak si myslím, moje myšlienky mi našepkávajú, že tí, čo neutiekli pred utrpením, tí, ktorí sa s ním spriatelili, spoznali ho, podali mu ruku – sú tí správni bojovníci pre život a za život. Sú vojakmi, obrancami života. Pripravení vzdorovať, bojovať, keď ich blízki, alebo ich národ je ohrozený kadečím a kadekým, aj keď sú sami ako prst. Stoja v nerovnom boji ako Dávid proti Goliášovi. Odhodlaní bojovať do víťazstva alebo porážky - proti odkazu: Nezmeniteľnosť osudu...
