Pozerám na obrazovke televízora ako nezávislý Ftáčnik je obklopený závislými kolegami, ako sa veselia a oslavujú dva hlavné posty, ktoré sú na štyri roky v ich rukách. A tak dumám: rozžiarená Monika Beňová sa teší, že jej manžel dostane opäť dobrý džob. Ex-ministri Kaliňák a Počiatek dojato stoja povedľa svojho súdruha, schopného a šikovného v očiach mnohých, Ftáčnika. Syn milionára z Incheby zapíja víťazstvo vínkom...
A Fico? Rastie do neba. Občas prehodí, ako je to všetko, čo sa deje v okolí Ftáčnika, jeho koňa-faforita, v záujme všetkých občanov. Naraz vysotí zo seba, ako je to fajn, že sa ľavica zjednotila, že sa potom dajú robiť lepšie všakovaké rozhodnutia /aj kšefty?/, a že pomaly „valcuje“ úspešne Slovensko. Dokonca priamo do očú radí predsedovi SDKÚ v priamom prenose na TA3, že by tak mala urobiť aj pravica. Lišiak Dzurinda priznáva vo voľbách porážku a Ficovi, pred ušami a očami množstva televíznych divákov hovorí naraz „kolega“... Kolega v čom?... V dravej, tvrdej, neslušnej politike?... Zvädnutá a sklamaná Vašáryová stojí v jeho tieni a konštatuje ústup.
Na televíznu obrazovku poznove pozerám... Prečo zjednotená ľavica má toľko dorastu vo veku od 3O do 4O rokov? Len sem-tam mihne sa stárež, prvé šediny, aby prinášali vážnosť do červeného omladnutého, disciplínou vydrezúrovaného klanu. Sčítaní, rozhľadení, celkom šumne vyzerajúci... dorast... zväzáci?..
A opäť sa dívam... Kde je dorast pravice? Akosi pokuľháva. Viac starých tvári ako mladej energie, hľadí zo svetielkujúcej obrazovky. Čo tak vsadiť na novú krv, vyškoliť ju, poslať do sveta, aby sa vrátila osedlaná na koníku novej živšej politiky. Začala by o dušu rajtovať jedna radosť po horách politiky, takej u nás usmradenej, nechutnej, nezáživnej, že už aj jednoduchí občania vo veľkom počte vyšli k urnám, aby vhodili lístky za zmenu toho, čo sa varí v centrách regionálnej aj tej hlavnej politiky.
A ja len „zíram“, čo sa bude ďalej diať... Ľavica sa sunie vpred a obhospodaruje pomaly celé Slovensko. Pravica len konštruuje nejaké zvláštne konštrukcie, ktoré skoro vždy nejako zlyhávajú. A Fico závislý na červeni, ktorú tak miluje, len sa do dlaní smeje: Ale to ide...! To sa zasa sype...! Alebo bude sypať?... Bratislavu čakajú ďalšie Lexove a Širokého hotelové bunkre, čo sa šplhajú až do neba?!... Alebo kasíno, aby sme sa všetci mali lepšie a mohli sa chodiť za peniaze aj bavkať?!...
