Milý pán premiér! Prosím vás, aby ste ma neurážali. Tiež vás neurážam, a to si o vás myslím nie veru pekné veci. Ja ako nepoužiteľný,nepotrebný, neuplatniteľný gymnazista sa totižto učím štósy (nie dva) názvov z dejepisu, geografie, matematiky, fyziky, geopolitiky, seminára z dejepisu, seminára z ekonomiky a ďalších X predmetov. Všetko je v angličtine a každý deň som v škole minimálne 9 hodín, kvôli vašej „skvelej“ reforme z roku 2008. Keďže som na „zbytočnom“ bilingválnom gymnáziu a plynule hovorím dvomi jazykmi, cez víkendy „zbytočne“ doučujem tých, ktorí majú o tieto jazyky záujem. Cez leto brigádujem ako čašníčka, predstavte si, nemusím mať hotelovú akadémiu na to, aby som zvládala stáť na nohách a makať denne 8 alebo 9 hodín.
Obdivujem všetkých, ktorí študujú manuálne práce, tak isto môžu skončiť vysokú školu ako aj gymnazista môže zvládnuť manuálne povolanie. Prečo by sme mali škatuľkovať a triediť? Nech každý robí čo chce a to, čo ho baví a nech je na svoju prácu hrdý. Gymnazista na vedomosti, murár na zručnosti. Rešpekt patrí všetkým študentom, ktorí na sebe tvrdo pracujú a je jedno či sú to cukrári, automechanici, gymnazisti alebo elektrotechnici a to by mal premiér Slovenskej republiky vedieť.