Nový článok Trainreflexia

Párkrát som sa už zmienila o intenzívnom inšpiratívnom vplyve vlaku, čo považujem za veľmi podstatnú informáciu vzhľadom na fakt, že ním cestujem celkom často.. No inšpirácia nie vždy prichádza.. Dnes ich je niekoľko a priznám sa, že ozaj neviem, kde začať. Mohla by som rozoberať teóriu spokojnosti, šťastia, náhody, lásky, túžby, cieľov.. Je to ozaj mnoho. Skúsim sa nechať unášať, plynúť tým, čo mi príde... Tak keďže sedím vo vlaku a je pre  mňa dôležité pohodlie a atmosféra, mohla by som začať spokojnosťou, pokračovať silou davovej psychózy, keďže je zajtra piatok trinásteho a zrejme ukončiť reflexiu úvahou o láske, však v sobotu je Valentín.. Sadla som si do vlaku a predtým, ako som sem vošla, som si hovorila: dúfam, že opäť nie som v králikárni - t.j. vagón, kde sú všetci spolu a miesta nie sú podelené na kupé..

Písmo: A- | A+

To má viac nevýhod.. Napríklad, že na vás nepozerá sedem, ale minimálne dvadsať párov očí.. Nemáte si kam dať batožinu, nemáte o ňu postarané, lebo je niekde pri dverách a vy sa bojíte o svoj majetok.. Pozriem na lístok, že 51 okno.. No ale to nie je až taká výhoda, ak dodržiavate pitný režim a potrebujete na wc minimálne trikrát, čo znamená asi toľko, že si znepriatelíte osobu sediacu vedľa vás a vyrušíte ju min trikrát pre čítaní duchaplných článkov o ŽSR, alebo o najnovších trendoch v móde... a je tu problém.. A hneď je pár dôvodov, pre ktoré človek stratí dôvod sa tešiť.. A potom si začnete písať a zistíte, že vaša baterka je vybitá a zástrčka tu samozrejme nie je!! ... inteligentný predvídavý občan si však tesne pred cestou kúpi 200g starmix želé, vodu s príchuťou šalvie, pod notebookom mám najnovšie číslo obľúbeného týždenníka a cesta sa môže začať... toľko odo mňa a o pohodlí a spokojnosti.
Pri riešení fenoménu spokojnosti vstupuje do môjho myšlienkového prúdu ďalší fenomén a to je v tomto prípade sobotňajší... ako ma už poznáte láska hýbe mojím svetom a ak tam nie je všetko na poriadku, hýbe sa všetko dolu kopcom... ale k tomu sa dostaneme neskôr..


Zajtrajší piatok, či ktorýkoľvek iný deň a hlavne postoj k nemu, stojí za zamyslenie.
Každý si je strojcom svojho šťastia a deň každého človeka je skoro vždy taký, aký si ho človek sám urobí.. Nie vždy sa to dá samozrejme predpokladať a náhoda niekedy použije také žonglérske kúsky, že sa nestačíme diviť a potom už len rekapitulujeme s obrovským otáznikom za vetou: „čo je toto za obdobie???"
A ja sa tiež pýtam... a uvedomujem si každým dňom, aké je namáhavé vytvoriť si vlastný svet, v ktorom je človeku každý deň dobre.. Pravdupovediac som už veľmi dávno nevidela človeka, ktorému by bolo prirodzene a hlavne prirodzene dobre v prostredí, kde žije... možno na pár výnimiek, ktoré majú prah citlivosti veľmi nízko vo všetkých sférach.. Ja ho mám teda dosť vysoko a preto sa mi neustále otvárajú len dve cesty: čakať na sympatickú chudú osobu, ktorá mi krajší svet podá za pár eur v sáčku, alebo sa jednoducho vzchopiť, postaviť, zmieriť sa s podstatou reality, snívať len o tom, o čom sa má a zariadiť si život tak, aby bol len ťažký a nie jeden z najťažších.. Niekedy mi to pripadá tak, že sa človek narodil chorý a špinavý a jeho úlohou je sa počas života očistiť, umyť, uzdraviť.. Ako pri každej chorobe, ani tu sa jej nikto nezbaví úplne a ostávajú jazvy, či pamiatky na ňu, ale jej stav sa dá zmeniť a pri najvyššej spokojnosti chorobu jednoducho stabilizovať...
Je toho veľa: kamaráti, škola, malá brigádka, rodina, alebo aj viac rodín, divadlo, kino, workshopy, kurzy, počasie, cudzí ľudia, cesty - aj v hlave J a je len na mne, čo si vyberiem, resp ako to všetko usporiadam, aby som stíhala a prežila, aby som liečila. Tak uvidíme, aký bude pondelok..

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sobota, deň zaľúbencov, no niečo nesmierne očarujúce. Čokolády, kondómy, pravítka, kľúčenky, črepníky, popolníky, cukríky, lízanky všetko v tvare Srdiečka vo výkladoch obchodov už od ruských Vianoc, podobne ako trápne ligotavé somariny na stromčeky od sedembolestnej panny Márie.. A načo toto všetko?? Však je to trošku hlúpe, takto traumatizovať slobodných a potom všelijaké párty na počesť toho kňaza, ktorí sa zapísal do dejín ešte v trinástom storočí... a potom sa človek poobzerá, respektíve „popočúva" okolo seba a zistí že: najlepšia kamarátka sa vyspala s mojím frajerom, mladú dlhonohú vzali najprv do hotela a potom na pracovné miesto, že ten nechal tú kvôli ďalším trom, že raz večer sedeli dva manželské páry v krčme, opili sa, dohodli sa na výmene partnerov na jednu noc a po troch hodinách sa pýta kamoš kamoša: čo myslíš, bolo aj naším ženám tak dobre?.... Ale hlavné, že máme v tvare srdiečka od sviečok až po fľašu vína a človek by normálne čakal, že sa zblázni aj doprava a prednosť v jazde budú mať tí, čo majú obrúčku a v obchode ti dajú zľavu, lebo si sa minulý týždeň zasnúbil... to samozrejme hyperbolizujem, ale v podstate je to presne o tom, že opäť vonkajším lesklý obalom prikrývame smradľavú hnilobu.. Však láska je tak intímna bez ohľadu na prostredie či čas.. Ľudia sú v hĺbke duše stále rovnakí...
No musím a nedá sa mi inak, podotknúť na formu a vnímanie lásky v dnešnej dobe. Tak medzi touto vetou a klišé by sa hodilo tak výrazné rovná sa, že mám sto chutí sa teraz veľmi hanbiť, ale inak sa nedá. Niekedy to bolo jednoduchšie, ako dnes, boli napríklad štyri, päť typov ľudí, alebo vznikli prostredníctvom majetkovej stratifikácie vrstvy, alebo niečo, proste systém a už len keď si vezmem do úvahy obyčajnú vzorku základného psychologického rozdelenia ľudí, sú sangvinik, melancholik, cholerik a flegmatik.. No to by bolo ešte príjemné, keby to tak ozaj fungovalo, ale začínam mať strach, že to tak nie je... a každý má v sebe mix všetkých, čo samozrejme bolo spôsobené istým cudzím faktorom a spôsobuje ďalšie anomálie... presne ako to, že dnes sa vozíš v drahom aute a zajtra ťa tým istým niekto prejde a ty nemáš ani na chlieb..
Ja sa pýtam, prečo a ako ja to možné? A tu hneď začnem ďalšou otrepanou témou.. Drogy... sú zlé a všetci to vieme a ja sa lem pýtam, či existuje vôbec niekto, kto s tým dokáže žiť a pritom dokáže žiť aj s ľuďmi, ktorí tieto veci neriešia.. Je to vôbec normálne? Čo sa deje s dušou človeka, ktorí toto v sebe má? O čom rozmýšľa? Čo mu uteká mysľou, keď je celé hodiny ticho a v jeho hlave sú aj iní? Čo má v hlave, keď svetlá na párty sú jedna veľká farebná lopta? Čo napr. cíti, keď sa díva do očí niekoho, kto mu chce pomôcť? aké hurikány sú v tej mysli? Majú svoje meno, ako uragány a tsunami v mexiku a vedia, kedy prídu, aké musia byť poveternostné činitele, odkiaľ sa valia a čo s tým príde? Vedia vôbec žiť s pocitom, že zajtrajšok príde rýchlosťou svetla, alebo sa bude každá minúta plaziť ako dni do Vianoc? Všetky tieto otázky mám v hlave už dlho a v mojom prípade je úplne jasné, prečo tam tie otázky sú...
No a prehupli sme sa opäť do témy v rámci tejto soboty.. Moja nešťastne zaľúbená kamarátka mi povedala: „Vyskúšala som už asi všetko a stále nič nezaberá... kričať, čakať, tlačiť, len sa dívať, nájsť si zábavku, hrať sa.. Všetko všetučko.. A neviem sa zbaviť pocitu, že nie je ten čas, keď mám prísť to, po čom túžim a neviem na neho zabudnúť.." No áno, poznám ten pocit.. Niečo nejako robím a cítim, že to inak byť nemôže.. Nadíde čas, keď sa všetko rozlúskne, no cítim, že sa všetko ešte len varí a pripravuje.... To je môj postoj, no tiež mám fázy, akými prechádza moja priateľka a dostať sa z toho je veľmi zložitá cesta. Pričom je tu obrovské riziko, že sa človek stále vráti.. Existuje taká pomyslená hranica, ktorú už keď človek preskočí, nie je návrat a minulosť konečne získava svoj status právom, lebo naplnil a svoju rolu v časopriestore. Len sa za ňu dostať...
Neviem to celkom dobre opísať, ale veci sa dejú.. A deje sa ich asi tak 1000.. Aj teraz a všetkého sa dá chytiť, všetko má svoju príčinu, všetko sa dá tak trošku predpokladať, dá sa všetkému vyhnúť, na všetko pripraviť, prípadne sa rýchlo prispôsobiť. Je to neskutočná škola trpezlivosti a sebakontroly.
Človek by mal mať rád sám seba a pritom nespadnúť do fázy samoľúbosti, lebo tým sa začína proces ubližovania, mizantropia a vidina slanej tmy.. a to nie je ono.. Mal by sa o seba starať.. O svoje zdravie, psychické aj fyzické, jesť, čo mu chutí, tancovať, ak sa mu chce.. A ak chce tancovať s niekým, no nemá s kým, musí si ho vysnívať. Nemal by premeškať pieseň len preto, lebo na ňu nemá s kým tancovať. Takto to nefunguje.. Lebo človek nikdy nevie, ktorý deň je ten posledný a trápení je dosť takých, ktoré sú nevyhnutné a doslova si po vás prídu.. Tak prečo robiť ´ďalšie?????? Je to jednoduché povedať, ale naozaj v živote nie je človek, ktorý by stál za to, aby sa kvôli nemu druhý trápil... nikto na to nemá právo...
Priznám sa, že mám strach.. Teda priznám sa, že tých strachov je viac... niekedy sa bojím toho plynutia, ktoré sa nechtiac stalo mojou životnou filozofiou.. Nieže by som nemala zásady, len proste nemám plán a neskutočne rada sa nechám zvábiť.. Každý týždeň ma baví nie čo iné a som na mnohých miestach, spoznávam mnohých ľudí, ktorí so mnou prežili veľa príbehov. Každodennosť, stereotyp a tie isté tváre ma ubíjajú a preto také ani nie sú. Svet je farebný tak prečo stáť na oranžovej alebo modrej celý život? To sa nedá a ani sa mi to nežiada.. Najdôležitejšie zo všetkého je mať v sebe poriadok, dať meno čertíkovi, ktorý ťa pichá pri uchu keď v noci zaspávaš.. Treba sa vyhýbať tým, ktorí za úsmevom skrývajú zášť a malosť človeka.. Treba sa veľa smiať, jesť sladké a piť veľa vody. Treba veľa hovoriť a premýšľať, spomínať a učiť sa. Utekať aj plávať.. Rozdávať dobrú náladu, veľa pracovať, tešiť sa, no neskrývať smútok.. Počúvať hlas srdiečka, no nespadať do predsudkovej pavučiny. Prežiť aj to, o čom vieš, že nebude pekné.. Pozatvárať všetky dvere a otvoriť všetky okná, aby si mal vzduch.. Cez dvere vojde hocikto a hocikedy a vezme z tvojej izby parfum, ktorý máš najradšej, cez okno ti len zakýva a pozdraví sa.. Ak chceš, otvoríš, ak nie, len vetráš, sedíš na tom oblôčku a tešíš sa, že si v bezpečí... a od tých dverí máš kľúč len ty, hoci aj tebe sa môžu hocikedy zaseknúť.. No to sú len náhody, na ktorých nič nepadá a nestojí. Svet je a život ide a ide tým smerom, kam ho pošleš. Nesmieš, prehliadať náhody s veľkým n a všetko, čo s tebou niečo urobí, s tebou pohne, aj keď ti to ublíži, je potrebné, aby si sa zobudil.. Mať stále čisté svedomie a pripustiť si aj dážď, ktorý musí byť a bez neho to nejde... to všetko sú veci, ktoré fungujú a sú a nikdy iné nebudú.. Ách tá zdravá miera...
Návod na človeka nie je, dokonca aj lieky fungujú na každého svojsky.. Takže už len nájsť návod na seba, napísať si predpis, ísť do lekárne a poctivo užívať.. A raz možno dať všetky krabičky a fľaštičky niekomu, kto má ten istý druh choroby...

Magdaléna Ivanová

Magdaléna Ivanová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

človek, žena, študentka, dcéra, sestra, neter, kamarátka, ex, hyperaktivita obalená v koži.. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné,  Nezaradené

Prémioví blogeri

Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,275 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

114 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

775 článkov
INESS

INESS

136 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu