Tichúčko prosil deň i noc,
aby dostal takú moc,
že keď sa k slnku priblíži
jeho jemné krídlo to vydrží.
Toľko námahy do prosenia dal
a všetkých slastí sa preto vzdal.
Bol skutočne tak odvážny,
lebo ho neopúšťal anjel strážny.
Keď spod mrakov slnko vyšlo
a dážď, vietor si skrýšu našlo.
Rozhodol sa vzlietnuť do výšin
a uskutočniť tak svoj veľký čin.
Pomaly stúpal stále vyššie
a slnko sa zdalo bližšie a bližsie.
Nakoniec dotkol sa krídlom neba,
a tak prekonal motýľ sám seba.
Nezáleží na tom aký malý, či krehký si
stačí, ak skutočne veríš vo svoje sny!!!
29. dec 2009 o 20:30
(upravené 6. nov 2010 o 14:10)
Páči sa: 0x
Prečítané: 240x
Nebo na dosah...
Na lúčny kvet sadol si motýľpomaly zopel krídla a prosil,o slnko a počasie bez vetra,aby sa mohol dotknúť modrého nebesa.
Písmo:
A-
|
A+






