
Vo februári uplynie už 147 rokov od prvého zverejnenia periodickej tabuľky, do ktorej ruský chemik Dimitrij Ivanovič Mendelejev zoradil všetky vtedy známe chemické prvky – a to podľa ich atómových hmotností. Zistil, že vytvárajú periodický rad, v ktorom sa vlastnosti prvkov pravidelne opakujú. Mendelejev takto logicky usúdil, že i chýbajúce prvky v ním zostrojenej tabuľke musia existovať a je len otázkou času, kedy budú objavené. Postupom času sa tak aj dialo. A aj my sme dnes svedkami výnimočného objavu štyroch ďalších prvkov.
Nakoľko ide o superťažké prvky (čo znamená, že jadrá týchto prvkov sa skladajú z takmer 300 nukleónov - t.j. protónov a neutrónov), budú zaradené na koniec periodickej tabuľky – s atómovými číslami 113, 115, 117 a 118 (na vysvetlenie: atómové, resp. protónové číslo udáva počet protónov v atómovom jadre). Vznik všetkých štyroch prvkov je tzv. umelo vyprovokovaný, keďže sú vytvárané cielene pôsobením ľudského faktora – konkrétne zrážaním ľahších jadier atómu. Zároveň sú ultra-nestabilné a existujú iba miniatúrny zlomok sekundy. Po vytvorení sa v procese rozpadového reťazca okamžite roztrieštia na iné chemické prvky.
Medzinárodná únia čistej a aplikovanej chémie (IUPAC) registrovala dva výskumné pracovné tímy, ktoré sa venovali rovnakému výskumu nových prvkov. IUPAC napokon uznala prvenstvo v objavení prvku 113 výskumnému tímu z Japonska pod vedením Kosuke Morita. Ten skôr opakovane dokázal, že prvok reálne vznikne, i keď v ďalšom procese okamžite zanikne. Neoficiálny názov vysoko rádioaktívnej 113-tky je ununtrium (Uut). Z úcty k vlastnej krajine objaviteľský tím uvažuje o oficiálnom názve Japónium.
Ostatné tri prvky s atómovými číslami 115 (ununpentium – Uup), 117 (ununseptium – Uus) a 118 (ununoctium – Uuo) má česť a právo pomenovať americko-ruský tím vedcov, ktorým IUPAC pripísala prvenstvo v objave a dokázaní ich existencie.
A oba tímy si stanovili rovnakú výzvu: Chcú objaviť aj ďalšie superťažké prvky, ktoré by však boli súčasne aj stabilné. Tým by sa výrazne zvýšila pravdepodobnosť ich praktického využitia v chemickom, jadrovom, a inom priemysle.