Uvedomujem si jednu vec. A to takú, že voľby sú vždy dôležitou vecou občanov. Je ich povinnosť, aby sa takýchto volieb zúčastnili. Či už sa jedná o prezidenstské voľby, voľby starostu obce, či voľby do Národnej rady Slovenskej republiky. Aj ja chodím voliť, ale môj osobný názor sa s tým v konečnom dôsledku často prieči. Väčšinou idem, lebo mám vnútorné nutkanie zadosťučinenia. Lenže stačí to? Stačí, keď si odfajknem nejaké meno vo voľbách a idem šťastná domov? Nie, nestačí. Často bojujem s predstavou, že nech už tam zafajknem kohokoľvek a ten človek voľby vyhrá, nič lepšie sa v našej krajine neudeje. Už je to dávno, keď som verila slovám poslancov, ktorí sa ma snažili presvedčiť, že sa všetko zmení.
Som mladý človek, ktorý na začiatku svojej cesty, keď vyletel z hniezda veril v istoty. Že bude mať každodennú prácu, zarobí si v nej peniaze a kúpi si dom alebo byt. A ak nie kúpi, snáď mu štát aspoň nejaký poskytne. Veď tak nejako to bolo aj v našom starom režime nie? Nepoznám nikoho, kto by v tej dobe nenadobudol nehnuteľnosť do svojho vlastníctva. Nuž aj ja som dúfala, že moja budúcnosť mladého človeka hodeného do vody s nápisom život bude v tomto štáte jednoduchšia. Lenže keď som vyšla na ulicu a rozhodovala sa kam sa podieť, zrazu ten krásny štát sľubujúci istoty zmizol za veľkými železnými dverami s nápisom- pomôž si sám. Zrazu som zistila, že existujú nejaké pofidérne pracovné agentúry, ktoré sa priživujú na zamestnancoch i firmách a ponúkajú možnosť bigád alebo práce, ktorá mi však nezaručuje dlhodobú robotu. A to všetko za pár drobných. Zrazu som zistila, že ak sa chcem evidovať na Úrade práce, musím vyplniť všetky možné formuláre o mojom vzdelaní a súkromí a že sa budem musieť predierať tisíckou dverí, pri každých jednych si počakť tak pol hodinu a s nevybaveným lajstrom sa zasa vracať domov. S poľutovaním som zistila, že ak chcem byť samostatná a nezávislá, nebodaj si založiť rodinu, musím si nájsť stálu prácu (čo je v tomto štáte už takmer nemožné kôli stále vznikajúcim kadejakým agentúram a podobným hlúpostiam) a že za ňu dostanem toľko, koľko mi stačí akurád na splatenie účtov a že si musím zvykať na koždodenné zriekanie si takmer všetkého. Zrazu som zistila, že si nie len že nenasporím na dom a byt, ale už vôbec si za ten príjem nebudem schopná založiť rodinu, pretože idem z výplaty do výplaty a že mi to stačí ako tak na to, aby som si kúpila potraviny, nehovoriac o oblečení, na ktoré nesmiem ani pomyslieť. Potom zisťujem, že musím pracovať aspoň dva roky, aby mi dali akú takú podporu na pol roka a ak sa dovtedy nezamestnám zas, mám smolu. Najhoršie je to, že v inzerátoch sa na mňa usmieva pani Prax aj z takej pracovnej pozície, akou je upratovačka. A že ak chcem byt, musím si naň vziať hypotéku na niekoľko rokov a v prípade, že stratím prácu mám smolu. Zisťujem, že potraviny sú drahšie ako v okolitých štátoch a výplata niekoľko násobne nižšia ako v okolitých štátoch. Na obaloch potravín sa na mňa ešte aj smejú samé emulgátory a farbivá a ja začínam byť zmätená. Prejdem tisíckou pohovorov, kde sa jedná o hlúpy podomový predaj produktov, alebo prácu na licenciu, prácu na takú a hentakú dohodu bez záruky trvalého príjmu. Zisťujem, že nemám za čo platiť nájom, plyn, elektriku, vodu a nemám za čo jesť. Teda zároveň ani nemôžem otehotnieť a založiť si rodinu, pretože sa mi o dieťa nik nepostará. Veď aj moji rodičia musia pracovať do 60 rokov. Popritom ešte počujem o všakovakýh zákonoch o hlúpostiach, ako je nahlasovanie dvojročných detí, aby úrady vedeli, kde sa nachádzajú a z akých pomerov pochádzajú. To obsahuje nespočetné množstvo papierov, po ktoré sa musia ľudia naháňať kôli ničomu. A pritom sa na nás iné krajiny smejú, krútia hlavami a rozmýšľajú, akí sme to chudáci, keď si ešte z ničoho vieme čo to našporiť. Pýtam sa- mám ja ako mladý nezaopatrený občan Slovenskej republiky voliť? Má zmysel veriť tomu, že príde niekto, kto sa nebude zaoberať hlúpimi zákonmi z nudy, ale bude riešiť to, čo sa deje? Mám veriť, že nejakého pána Prezideta a ministrov bude konečne zaujímať to, že mladí nemajú budúcnosť, nezamestnaní žiadnu nádej nájsť si prácu, a že je všade a vo všetkom neporiadok? Alebo že niekoho bude zaujímť, že mať dobrú prácu znamená mať známosti a konexie a že ak je niekto pracovitý a čestný, v tomto štáte sa na neho zvalí smola? Ja nechcem odhovárať ľudí, aby nevolili. Voľby sú vecou názoru ľudí a čo si zvolíme, to by malo platiť. Viem, že najväčšie percento voličov sú dôchodcovia, ktorí často nevedia, aká ťažká je dnes doba. Pretože majú svoje dôchodky. Aj keď mizerné, ale majú. My sa takých dôchodkov nikdy nedočkáme. Práveže by som chcela nabudiť mladých ľudí na voľby, práve preto, že je ich tak málo. Lenže ja sa ani nečudujem,že mládež nejde do volieb. Nič v nich totiž nevedia vyčítať. Na mňa sa na bilboardoch škeria všakovakí adepti na voľby a sľubujú mi modré z neba. Sľubujú.. a pri tom aj žiaľ zostávajú. Zákony, o ktorých rokujú nemajú nič spoločné s dôležitosťou. Sú len nedôležitou súčasťou politického života, no nepomáhajú nám obyčajným ľuďom. Verím, že raz príde čas, keď sa politika stane skutočnou dôstojnou politikou a začne v nás mladých vyvolávať túžbu po lepších zajtrajškoch, túžbu po poznaní, že voliť, znamená prispievať správnou vecou do nášho spoločenského, aj sociálneho života.
