Príjemné popoludnie v ospalej časti Luandy...
Sedíme si v takej milej krčmičke, z rádia sa valí nostalgická africká hudba, popíjame angolské pivo Cuca (nič moc). Keď sa zrazu dovalí Oswaldo... - Okolo 7 vyráža konvoj smerom na Huambo -
Hej? a? ospalo pozeráme na Oswalda (pár pív v teple robí svoje)
Veď sme sa dohodli, že ideme až zajtra...si už načisto blbý??
Nepočúvali ste správy? Hovorili tam, že tí (angolská nadávka) sú pri Quibale...
Počuješ Oswaldo, kým tam zajtra dojdeme, tak ich vojaci rozstrielajú...a my pekne vojdeme do Quibali ako hrdinovia a vôkol nás bude krv od tých bastardov...A čo by robili pri Quibale?? si paranoidný... zhodnotil fábio a objednal ďalšie pivo...
- tí bastardi, a angolské nadávky sú protivládne jednotky FNLA (Frente Nacional de Libertação de Angola) podporované USA počas občianskej vojny v Angole...sú zodpovední za masaker čiernych katolíkov a belochov po celej Angole...
Radšej pôjdem s vojakmi ako ísť na vlastnú päsť a zrazu uprostred ničoho sa zbadáme, že máme pri hlave samopal...nič takého ideme s vojakmi...
Ako môžem mať tak paranoidného bratranca?? čo som komu urobil?? Tu máš daj si pivo a nemudruj...
Hmmm dík za pivo...ale aj tak ideme dnes...ja šoférujem a keď sa ti nepáči tak si choď pešo... Nie Naty? ideme... rozhodne vyhlásil Oswaldo...odpil si z piva a čakal čo sa bude diať...
Ja ťa nenávidím, úplne ťa nemám rád...Choď pre niečo na cestu ideme si pre veci... rezignovane zahlásil Fábio
Naty, donesem vodku alebo rum? spýtal sa gentlemansky Oswaldo
Rum nemôžem ani cítiť...tak dones vodku...To budeš slopať za volantom??
A ne? veď cesta je dlhá.... nebude to prvý raz...usmieval sa Oswaldo
Tak sme sa odobrali každý svojou cestou. My domov pre veci a Oswaldo pre niečo na cestu. Preplietame sa Luandov slnko pomaly schádza dolu a všetko zalieva neskoré slnko. Tie scenérie sú nádherné ale aj mrazivé zároveň. Cez rozstrielané domy presvitajú slnečné lúče aby nás hneď nato oslepil odraz slnka od okna nejakej výškovej budovy. Prišli sme do bytu, nahádzali sme si veci do vakov, rozlúčili sme sa so spolubývajúcimi. Kopli sme za kališťok a zišli sme dolu k autu... Tam dotancoval, značne veselý Oswaldo a hneď sa uviedol...
- Dooobre jeee - smiech
Ty si úplne mimo...si vúl..vieš kam ideme?? pýtal sa Fábio...
Mám v hlave navigáciu...opäť smiech...ale dobrý matroš...mám aj pre vás aj na cestu bude dooobre...aha čo mám... vytiahol 2 pištole
Ty si magor...doma máš dve v aute máš škorpióna a teraz si si dovliekol ďalšie dve...si fakt magor
Neee...tie sú pre vás...v prípade potreby...A teraz šup šup do auta nech ich ešte stihneme v Luande...
Sadla som si na miesto spolujazdca a pekne som si užívala cestu a Oswaldove pripomienky ku všetkému, čo sa pohlo. Cestovať v aute po Luande je ďalší zážitok z Portugalska som zvyknutá na chaos na ceste ale tuto to dosahovalo vrcholu. Autá, motorky, psy, chodci každý išiel naraz a len sa zakričalo a išlo sa. Asi platilo právo silnejšieho...
pár záberov z cesty



Na dialnici sme boli asi tak 5 minút keď zrazu...
Fááááábioooo, daj mi pivo...
Tu máš...
glg glg...shit toto neni dobré, Naty chyť volant (chytila som volant) zrazu...bleeee bleeee bleee...
Môj angolský kamarát sa práve vyvracal z auta no skvelé aspoň, že bola riedka premávka a netrafil nikoho...
Zvládam, zvládam...opakoval Oswaldo
Fábio sa usmial a spokojne si ľahol na zadné sedadlo...
Fábio, Fábio on je totálne mimo - stresovala som.
Tak je dobre, inak by sme sa nedostali ani z Luandy...On vie šoférovať iba keď je totálne mimo inak sa toho bojí.
Ničoho sa nebojíííím! vyhlásil Oswaldo a dupol na to...
Pusti mu tam z kazety niečo pomalé nech sa ukľudní...
(Bob Marley)
Oswaldo si žačal pospevovať, Fábio spal a ja som si popíjala pivko a vychutnávala tie silné okamihy, ktoré na človeka prídu len na ceste z Luandy do Huamba.
Asi po 5 km sme narazili na nejakú kolónu, ktorá sa vliekla strašne pomaly. Oswaldovi sa to samozrejme nepáčilo tak nadával, našťastie iba v aute. Po km sa zlomil začal trúbiť, vyblakovať...
Oswaldo neblač...vyhŕkla som
Ale pozri jak sa vlečú, kedy dobehneme kolónu??? v Huambe?? to mi bude prd platné... a začal trúbiť
Máš pravdu, je to šmejd...Heeeej, pridaj!! vykríkla som značne posilnená pivom
Samozrejme, že sme nevedeli, že pred nami sa nachádza "naša" kolóna a to na čo trúbi nie je žiaden pomalý, blbý vodič ale vojenský gazík uzatvárajúci kolónu...
Pohni s tým šrotom! Zmizni z cesty keď nevieš šoférovať! a podobné hlášky sme adresovali tomu neznámemu autu pred nami...Zrazu zastavilo...Vystúpili 3 chlapi v maskáčoch...
To sú vojaci?? spýtala som sa...
Oswaldo ešte stále v oblakoch - nieee, to sú nejakí zasrani a keď sa mi dotknú auta tak im rozbijem hubu...
Tak prečo majú maskáče??
Vieš, to je hip-hopová móda....zrazu sa zasekol a vyšlo z neho iba...Hups!
Z hip-hoperov sa nakoniec stali vojaci Angolskej armády, čiže bola to "naša" kolóna...Samozrejme začali prudiť do Oswalda a nakoniec si vypýtali doklady. Chalanom prezreli doklady a ihneď ich vrátili no u mňa bol problém...Najprv si pas pozreli všetci traja potom s ním jeden odbehol do gazíku, vrátili sa dvaja. Ten druhý bol beloch...Usmiaty sa naklonil do okienka a vykríkol - Vitaaaaj, sestra moja!
koniec :) pokračovanie nabudúce...