Ráno na šatni stretávam sestru. Popri obliekaní prebereme v krátkosti čo má kto nové. Už chcem odísť, keď ma napadne myšlienka, či má sestra desiatu. Otváram znova skrinku, hľadám peniaze, ktoré mám v plášti, a zisťujem, že som si skoro zabudla mobil. Ups. Ešte že mám sestru.
Letím na bus. No ten je už dávno fuč. Premýšľam, ktorým by som sa najskôr dostala do Púchova. Ako prvý zbadám dubnický. Super. Avšak malo to nakonec jeden háčik, ten autobus mal odchod ako posledný. Aspoň som si pustila hudbu s telefonu, s tým, že veď raz predsa odíde a stiham nejaký prípoj domov. Keď konečne naštartoval a vyrazili sme, sledovala som slnko ako pomaly vychádza. Bol to fakt krásny pohľad tak zavčas rána.
Prípoj až za pol hodinku, no neva, skočím si do obchodu niečo kúpiť na jedenie.
Nakoniec som kúpila aj to čo som nemala v pláne. Polievky a žiarovky. Dobrá kombinácia, ktorá nakoniec spravila mojej starkej radosť, kedže už dávnejšie chcela, aby som jej to kúpila a doteraz mi to akosi nevyšlo.
Takže zmeškanie dnešného ranného autobusu bolo aj na niečo dobré.