Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
bubnujem na poplach
tamtamy počuť až na kraj sveta
nechcem mať o ľudí strach
nezavriem srdce
keď človek sa v zúfalstve zmieta
auru nešťastných láskou obopínam
odháňam smútok zametám jeho stopy
spytuj si svedomie ty čo je zlo tvoja vina
a úbohý sa v svojom bahne topíš
aj tak ti podám záchranný pás
pretože stále v dobro ľudí verím
ale nie viackrát -stačí len raz
hranicu odpustenia spoznaj a jej miery
/Keď budeš často odpúšťať ,ľudia si zvyknú ubližovať ti./
