Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
pozeráš na potôčik krvi
máčaš si v ňom perie nevinnosti
tej naoko o ktorej nik netuší že nie je
duša a srdce prázdne
nenaplnená chuť byť stredom vesmíru
oslabuje nitky činov dobra
nekoná sa bombastický nástup
mávaš krídlami zapadnutými prachom
a víriš ho navôkol
unavená kolobehom reparátov
vzlet a pád citov zveruješ záhrade ticha
kropíš ju ale kvety v nej neobživnú
ako ty padajú ich suché lupene
ani priznanie neodľahčí ťarchu bolestí
