Ak aj odhliadneme od faktu, že si na tomto návrhu ktosi pekne privyrobí, musíme so smútkom konštatovať, že úbohá náplasť ministerstva práce a sociálnych vecí starú ranu nevylieči. Nielen preto, že štát a obce nebudú mať na lieky, ale aj preto, že slovenská mapa nepomenúva zdroje a nerieši príčiny šíriacej sa nákazy s diagnózou chudoba. Ide zatiaľ o legislatívny návrh, za ktorým sú len ambície niektorých jednotlivcov z okolia Lucie Nicholsonovej zo SaS, a tí, podobne ako štátna tajomníčka, nevedia nič o potrebách, mentalite a frustrácii chudobou ponížených ľudí na Slovensku.
Socnetvor č. 2
Našu chudobu nezmiernia smiešne sociálne dávky a nedôstojné žobračenky v podobe prídelov múky a cestovín ako počas vojny, ale práca a možnosť pracovať za trochu lepšiu mzdu, ako je životné minimum. Ako to chce zodpovedné ministerstvo riešiť napríklad v okrese Rimavská Sobota, kde je 35 percent ľudí bez práce a v niektorých obciach tohto regiónu deväťdesiat- až stopercentná nezamestnanosť? Odpoveď ministerstva, že nie je v jeho silách vyriešiť ju, možno pochopiť, pretože je permanentným javom trhového systému. Ten si nezamestnanosť priam vyžaduje, lebo je veľmi výhodná pre investorov, ktorým rezervná armáda nezamestnaných slúži na udržanie nízkych miezd a pracovnej disciplíny. Tézu o nezamestnanosti ako o štrukturálnej črte systému nevymyslel Marx, ale vyslovili ju niektorí súčasní západní, kriticky mysliaci ekonómovia a filozofi. Za všetkých hodno odcitovať profesora Davida Schweickarta z Loyola University v Chicagu: „Nezamestnanosť je neviditeľná ruka s palicou, ktorá udržiava pracovnú silu v poslušnosti." Poslušnosť takmer hraničiacu s pracovným otroctvom, ktorú si vyžaduje zahraničný investor -zamestnávateľ v mene svojho zisku, podporuje u nás aj Mihálova novela Zákonníka práce, umožňujúca zamestnávateľom vyhadzovať svojich pracovníkov na ulicu jednoduchšie a rýchlejšie. V situácii, keď sa minister práce nezastáva ľudí a keď je zamestnanosť hlavným kritériom chudoby, je kreslenie máp iba teatrálnym, nič neriešiacim gestom. Jozef Mihál si môže akurát tak podať ruku s bývalým ministrom a antisociálne aktívnym poslancom Kaníkom, ktorému právom prischla prezývka „sociálny netvor".
Jedno teplé jedlo denne
Na zoznam chudobných budú vládni úradníci umiestňovať obyvateľov podľa rôznych kritérií. V komunitách s viac ako sto ľuďmi bude rozhodujúci podiel mladistvých matiek, dokončenie základného vzdelania, ale aj skutočnosť, či je, alebo nie je v danom mieste pripojený elektrický prúd. Zlepšenie životných podmienok by malo podľa ministerstva priniesť aj umiestnenie štvorročných detí do obecných škôlok, kde sa im vysvetlia základné hygienické návyky, navyše im až do piatej triedy bude pridelená asistentka. Kreslenie máp chudoby je súčasná európska aj svetová, možno dobre myslená móda, ktorá zmapovala napríklad chudobu v Afrike, ale žiaľ, nevyriešila ani len hladomor v Somálsku. Štatistika hovorí, že na svete umiera denne na následky chudoby 30-tisíc detí. U nás podobné štatistiky nevedieme, isté je len to, že u ľudí zo sociálne vylúčených vrstiev je stredná dĺžka života mužov 55,3 roka a žien 59,5 roka, čo je o vyše 20 rokov menej ako priemerný vek slovenskej populácie. Na týchto štatistických údajoch nie je určujúce, že ide najmä o sociálne neprispôsobivých občanov z rómskej komunity, rozhodujúce je, že do sociálnej pasce padá čoraz viac práceschopného obyvateľstva bez rozdielu farby pleti. Naše ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny má opäť inovatívne riešenie v systéme vyplácania dávok v hmotnej núdzi: od januára chce zaviesť takzvané zásluhové a solidárne dávky. Od štátnej tajomníčky Nicholsonovej sme sa dozvedeli, že táto sociálne solidárna dávka vystačí osobe v núdzi na jedno teplé jedlo denne, vraj „aby ľudia neumreli". Bolo by zaujímavé zistiť, u koho pani štátna tajomníčka maturovala.
Legalizovaná nerovnosť
Okrem nezamestnanosti je príčinou chudoby aj sociálna nerovnosť. Opäť to nie je výmysel Marxa. Prišiel na to už staroveký filozof Platón, ktorý v antagonizme záujmov nadmieru bohatej a nadmieru chudobnej vrstvy spoločnosti vidí korene korupcie a iných nešvárov podkopávajúcich jednotu obce. Paradox nie je v tom, že v čase svetovej ekonomickej krízy sa nezmenšujú obrovské rozdiely medzi bohatými a chudobnými, paradoxom je zdroj príjmov hornej triedy a akútny nedostatok prostriedkov na živobytie dolnej triedy. Takáto nerovnováha neveští pre spoločnosť nič dobrého. Keď sa v tlakovom hrnci nahromadí para, môže vybuchnúť. Zatiaľ sa však na Slovensku nenašiel nik, kto by uvoľnil ventil, napríklad zavedením progresívneho zdanenia, aby mal štát viac prostriedkov na sanovanie chudoby, na zdravotníctvo, školstvo, vedu, na zamestnávanie mladých absolventov škôl a podporu mladých rodín. Žiaľ, akoby priepastný rozdiel medzi bohatými a chudobnými bol legalizovaným stavom demokracie, podobne ako partokracia, drogy, korupcia, kriminalita a lož, ktorá sa na nás valí z mainstreamových médií. Na Slovensku sme svedkami ešte jednej zvláštnosti: o našich životoch rozhodujú politické ministrany vo vláde s tlupami poradcov a ekonomických predátorov. Zdá sa, že chudoba bude naším existenčným stavom vo vedomí ľudí ešte dlhé, veľmi dlhé obdobie. Podľa Eurobarometra sú názory Slovákov na chudobu vo svojom štáte jedny z najpesimistickejších v Európe. To, že je na Slovensku veľmi rozšírená miera chudoby, si myslí až 79 percent našich občanov. Kým s mesačnými príjmami vychádzajú v Európskej únii najlepšie, teda bez problémov, domácnosti v Dánsku, Švédsku, Luxembursku a Holandsku, takmer na konci tohto rebríčka sú chudobní Slováci, Rumuni a Lotyši. Celkom na chvoste sú už len Maďari a Bulhari, kde na konci mesiaca má finančné problémy devätnásť z dvadsiatich domácností.
Majstrovstvá v „šetrení"
V kontraste s triedou chudobných Slovákov sú príjmy mnohých poslancov a politikov, ktoré boli zverejnené na stránkach Hospodárskych novín. Pravdaže, hovoriť o platoch je nenáležité a smiešne, najmä ak plat poslanca či ministra je pre niektorých pánov našej politickej elity iba vreckové. A napokon, ani príjmy nie sú mierou bohatstva, lebo jeho mierou je majetok, nehnuteľnosti, výška bankového konta doma i v zahraničí, ktoré je dobre stráženým spoločenským tabu. Zaujímavejšie ako príjmy politikov sú odmeny pre štátnych úradníkov na ministerstvách v čase vyhlasovaného šetrenia a krízových škrtov verejných výdavkov. Za rok vo funkciách, niekde len za polrok, vyplatili ministri milióny eur pre svoj stranícky nominovaný aparát. Vládny pelotón vo výške odmien vedie suverénne minister živoriacej obrany Ľubomír Galko, ktorý za druhý polrok 2010 vyplatil obrovskú sumu z vrecka daňových poplatníkov - vyše 5,2 milióna eur. Druhú priečku v rozdávaní eur svojim úradníkom má majster v šetrení, finančný šéf Ivan Mikloš. Ten za rok vyplatil odmeny v sume 1 519 692 eur. Nasledujú ďalšie „úspešné" ministerstvá, napríklad Figeľovo ministerstvo dopravy, kde za pol roka práce dostali jeho podriadení okrúhlych 650-tisíc odmeny. Rovnako „úspešný" minister školstva vyplatil svojim za druhý polrok 2010 „len" 478 179 eur. Najvyššie odmeny si vyslúžili najbližší úradníci a štátni tajomníci. Ich výslužky sa pohybovali na úrovni 3-tisíc až 7-tisíc eur. Zo všetkých najlepšie pochodil „najúspešnejší" funkcionár - policajný prezident Jaroslav Spišiak, ktorému za rok práce pri čistkách v Policajnom zbore minister Daniel Lipšic vyplatil odmeny v sume 14 500 eur. Zrejme k jeho úspechom pán minister zarátal aj zbabranú policajnú akciu s drogovým tureckým kamiónom.
„Chudoba cti netratí" hovorí staré porekadlo, vymyslené ako posledná útecha pre nemajetných a poctivých, aby nezávideli bohatým a nepoctivým. Toto porekadlo zo zbierky Adolfa Jozefa Zátureckého sa však dosť dobre nehodí pre úroveň našej modernej demokracie a vybojovanej slobody. Lepšie by znelo latinské: Suave qui peut - každý hrabe pre seba. Ak to poctiví a nemajetní nepochopili, je to ich chyba. Pre najčítanejšie printové médiá na Slovensku sú dôležitejšie iné témy. Napríklad, že Dominika Cibulková sa objavila v Evinom rúchu, Kvetka Horváthová si dala zväčšiť silikóny a známy boháč Boris Kollár si rozšíril hárem o jednu slečnu. Takže len čítajte tie voloviny, skôr zabudnete na svoju biedu.
