V prvom rade sa Vám chcem poďakovať za Vašu aktivitu a ochotu viesť dialóg. O to viac ma práve pri Vás, ako pri odborníkovi na hovorené slovo a diskusiu prekvapuje, že tento dialóg opakovane neprináša žiadne výsledky, ani len malý posun vo Vašich vyhláseniach. Neustále hovoríte, že umelci sú od prírody akosi “emotívni” a tým vopred oslabujete závažnosť ich námietok a následne ich označujete za “hysterické”. Dovoľte teda, aby som Vám oplatila rovnako neobjektívne - toto je z Vašej strany obyčajný populizmus. V prvom rade, predpokladám, že poznáte rozdiel medzi výtvarníkom a teoretikom umenia, medzi umelcom a kultúrnym manažérom alebo napríklad medzi hercom a riaditeľom divadla. Ak nie, rada by som Vám ozrejmila, že mnohí z tých, s ktorými ste doteraz viedli diskusiu, nie sú umelci, ale ľudia vzdelaní v odbore teórie výtvarného umenia, prípadne nezávislí manažéri umenia, ktorí “pocity” nemajú v popise práce. Krokom, ktoré ste podnikli, nechýba energickosť ani zjavná snaha byť (možno na rozdiel od svojich predchodcov) mužom činu. No pri všetkej racionalite a logickom uvažovaní si ich dovoľujem považovať za chybné a vysoko neodborné. Rada by som ešte predoslala, že úprimne verím, že Vaše úmysly neboli voči kultúre záškodnícke. Tento katastrofálny rozkol spôsobil Vami zvolený postup vylúčenia akejkoľvek odbornej diskusie pri rozhodovaní o závažných veciach, ktoré sa nás všetkých týkajú.
Ministra kultúry považujem za najvyššieho zástupcu kultúrnej verejnosti vo vláde i v celej spoločnosti. Jeho úlohu vidím v presadzovaní záujmov kultúry a dohliadaní na správne a odborné prerozdeľovanie verejných financií, ktoré do rezortu plynú. Neviem si predstaviť, kto iný by mohol mať relevantnejší politický vplyv na rozhodnutia, ktoré v úvode svojho článku popisujete ako nezvratné. Predpokladám, že ste mali aspoň minimálny priestor oponovať, prípadne poradiť pánom Dzurindovi a Miklošovi, keď rozhodovali o tom, kam sa 12 miliónov pre kultúru dostane. Som presvedčená, že ste mohli zasiahnuť adekvátne svojmu postaveniu a funkcii a ich (zrejme) nezvratné rozhodnutie dotovať súkromnú galériu skorigovať po porade s relevantnými odborníkmi, ktorých máte a po celý čas ste mali k dispozícii.
Myslím, že so mnou budete súhlasiť, že nie je v poriadku, pokiaľ rozhodnutie vlády môže viac ovplyvniť jedno neverejné stretnutie úzkej skupiny umelcov a priateľov umenia v súkromnej galérii, ktorému predchádza osobný a jednostranný lobbing, ako dlhoročná systematická práca, ktorú podporuje a iniciuje samo Ministerstvo kultúry. Mám veľké pochybnosti, že sa 23. júna v Danubiane stretli výtvarníci s cieľom pomôcť celej kultúre a rozprávali o štyroch bodoch, ktoré spomínate. Uveriteľnejšie mi príde, že ich témou bola jedine záchrana galérie Danubiana a spôsob, ako podivuhodne získaný dar verejných financií prijať čo najbezbolestnejšie pre verejnú mienku. Predpokladám, že protesty kultúrnej obce boli očakávané už vtedy. Prečo by inak o takomto stretnutí nič nevedeli ľudia, ktorí na spomínaných projektoch pracujú celé roky? Prečo dodnes nikto nevidel zápisnicu stretnutia ani spomínanú petíciu? Prečo táto petícia nebola nijak verejne odkomunikovaná?
A veľmi jednoducho - pokiaľ bolo skutočne Vaším cieľom prispieť k zriadeniu Kunsthalle, prečo ste tak neurobili? Ak už hovoríme iba o piatich miliónoch, ktoré sa Vám podarilo “zachrániť” a nasmerovať inam ako do súkromnej galérie, prečo ste napríklad jeden milión nepoužili na spustenie tohto dlho očakávaného a potrebného projektu? Musíte uznať, že Vami zvolená cesta spájania dvoch projektov do jedného, navyše bez verejnej a odbornej diskusie, vyvoláva priveľa otáznikov (a výkričníkov).
Tvrdíte, že ste na stretnutie s Radou pre umenie nemali čas. Je pre mňa stále otázkou, čo sa v tomto dialo počas piatich mesiacov od júla do decembra, kedy ste s čiastkou 12 miliónov operovali. Rada by som vedela, nakoľko Vám bola problematika blízka, keď ste sa rozhodli spájať dotáciu súkromnej galérie s projektom inštitúcie typu Kunsthalle. Ak by išlo skutočne iba o novovzniknutý priestor a nie o hlboký konflikt záujmov, ak by existoval riadny projekt, ktorého jednotlivé body sa síce môžu rozdiskutovávať neskôr, ale nie sú už vo svojom základe sporné, verte, že by k žiadnym “hystériám” nedošlo. Úprimne verím tomu, že pokiaľ by ste iniciovali diskusiu a stretnutie relevantných ľudí vtedy a nastolili im aj problém časovej tiesne, projekt by sa minimálne podarilo úspešne naštartovať. Veď predsa existuje už celé roky.
Vykresľujete nám tu obraz samého seba ako Don Quijote-a bojujúceho proti veterným mlynom. Táto poloha Vám však ako ministrovi neprináleží ani nesvedčí. Nie každá iniciatíva znamená úspech a Vy, ako minister kultúry ste disponovali všetkými prostriedkami, aby ste v celom príbehu postupovali kompetentne a kultúre dali skutočné “darčeky” aj napriek nie celkom štandardným podmienkam, za ktorých bolo 12 miliónov zo štátneho rozpočtu pre kultúru uvoľnených. A nech Vaše vyhlásenia čítam či počúvam akokoľvek pozorne, je mi pri najlepšej vôli stále záhadou, prečo ste tak neurobili.
Vopred ďakujem za čas, ktorý ste venovali prečítaniu mojej reakcie a prípadne aj Vašej odpovedi a prajem veľa úspechov.
PS. Nemám ani najmenší záujem na politickej diskreditácii Vašej osoby, nepatrím k žiadnej skupine a už vôbec nie umelcov, dokonca nie som ani priamou signatárkou Výzvy. Celú kauzu sledujem z jediného dôvodu, že by som bola osobne nesmierne rada, keby sa konečne veci v slovenskej kultúre pohli a zmenili k lepšiemu. No predvianočné udalosti ma hlboko sklamali a zobrali mi veľkú časť nádeje, že je to vôbec možné.
