Všetko to začalo približne rok dozadu, kedy som sa začala venovať tomu, čo sa u nás bežne nazýva rómska problematika (ja radšej používam pojem chudoba). Spolupracujem na projekte, ktorý by sa zjednodušene dal nazvať umeleckým mapovaním problému. Ešte jednoduchšie - ide o fotografovanie Rómov žijúcich v osadách. Prostredníctvom práce na projekte som sa nielenže stretla s mnohými odborníkmi, dobrovoľníkmi a pracovníkmi toľko preklínaných “mimovládok”. Mala som tú česť hovoriť s ľuďmi, ktorí sú v téme (a v teréne) desiatky rokov. Okrem toho som desať dní strávila cestami po osadách a spoznávaní reality toho, čo som dovtedy poznala iba zo správ. To však nie je témou tohoto článku. Chcem hovoriť o tom, ako realita občas vie zmeniť farbu z čiernobielej na mnohofarebnú. A ako sa ľuďom zo dňa na deň otvárajú oči.
Práca s "rómskou témou" totiž zmenila môj pohľad na svet. Mnohé veci (zdá sa) vidím oveľa jasnejšie, realistickejšie a zároveň komplikovanejšie ako predtým. Prestala som veriť v lapidárne riešenia akýchkoľvek spoločenských problémov. Verím v pluralitu názorov a v to, že každá veľká zmena si vyžaduje mnoho malých paralelných a spolupracujúcich aktivít. Sprievodným javom mojej zmeny uvažovania však bolo aj niečo menej príjemné. Začala som v našej spoločnosti veľmi zreteľne a bolestivo vnímať hlboko zakorenený, pre mnohých podivuhodne prirodzený fašizmus.
Poznáte to - keď sa ráno zobudíte a pomyslíte si na žltú farbu, vidíte ju potom celý deň na každom kroku. Nie je to tým, že by jej v ten deň vaše okolie obsahovalo viac, ako obvykle. Iba ste na ňu viac sústredení. Alebo inak. Kdesi som zachytila príbeh o príchode prvých španielskych lodí do Ameriky. Pôvodní obyvatelia vraj kotviace lode niekoľko dní vôbec neregistrovali, pretože ich vo svojom chápaní nedokázali nikam zaradiť. Nevedeli ich pomenovať, preto pre nich neexistovali.(pozn. tento príbeh je iba alegória, nie historický fakt)
Mám čoraz pálčivejší pocit, že podobne som ani ja (a väčšina ľudí) nevnímala hrozbu fašizmu v našej krajine ako reálnu. Bol pre mňa čosi uzavreté v učebniciach dejepisu druhou svetovou vojnou, pokračujúce iba v hlavách niekoľkých pomätencov. Ako dnes všetci vidíme, bol to strašný omyl.
Dôvodom mojich úvah posledných dní je najmä skúsenosť, že príliš veľa ľudí z môjho okolia sa k nedávnym udalostiam postavilo laxne, zľahčujúc a bagatelizujúc závažné fakty. Došlo mi, že mnohí ľudia sú voči nebezpečným ideológiám v podstate imúnni, ak nie už priamo predpripravení a otvorení postupne, po častiach ich prijať. Pritom musím povedať, že sa pohybujem v spoločnosti otvorených ľudí, ktorí sú duchovne, intelektuálne a humanisticky založení. Alebo som si to aspoň donedávna myslela.
Prečo som vlastne tento blog začala s (nazvime to) eko-bio-komunitným úvodom? Prvým varovným prstom pre mňa bola nedávna debata so známym, ktorý po rokoch budovania kariéry dospel k názoru, že chce žiť v súlade s prírodou. Číta rôzne motivačné knihy, nepoužíva internet a plánuje sa zbaviť aj mobilného telefónu. Všetko bolo fajn, až kým sme v rámci tejto peknej myšlienky prišli k otázke postihnutých jedincov. Naraz som sa ocitla v debate o prirodzenom výbere s argumentom, že v prírode by predsa neboli prežili. Preto vraj aj majú slabšie rozmnožovacie schopnosti. Zovrelo mi žalúdok…kam asi vedú tieto úvahy?
S istým zdesením som si uvedomila, ako málo handicapovaných ľudí som videla na všetkých tých krásnych dúhových akciách súčasných reformovaných hippies. Je krásne myslieť si, že sa nám príroda postará o zdravé potomstvo, ktoré porodíme doma a potom ho necháme voľne behať po lúke. Čo však v prípade, že sa prírodnej mame narodí postihnuté dieťa, ktoré potrebuje prístroje na to, aby žilo? Prijme ho dúhová rodina? Presťahuje sa s ním do mesta, kde bude potrebovať neustálu pomoc lekárov? Bude sa kvôli nemu obmedzovať v cestovaní a voľnosti? Úprimne verím, že áno. No nie je lepšie nasledovať ideály, ktoré nás pripravia na každú alternatívu a nevylučujú vopred zo spoločnosti slabších?
V tejto fáze úvah ma čakala ďalšia studená sprcha. Dlhšie som mala nepríjemný pocit, keď som na knižniciach mojich priateľov vídavala značku edície ezoterických kníh s názvom “Eugenika”. Niečo ma na tom vždy škrelo, no nikdy som sa nad tým do dôsledkov nezamyslela. Vedela som zo zbežného poznania, že eugenika je teória o šľachtení ľudského genofondu, prostredníctom fyzického a duchovného rozvoja a správneho výberu partnera, ktorý má spieť k novému, dokonalému človeku. Pamätala som si spojitosť eugeniky s nacistami a najmä so “slávnym” doktorom Mengelem. Pri pohľade na ten názov som si však vždy pomyslela, že možno ide o širší pojem, ktorý nacisti iba zneužili pre svoje potreby. (Čo by síce mne ako vydavateľovi stačilo na zvolenie iného názvu, no povedzme, že by mohlo ísť o podobný príbeh ako v prípade svastiky).
Ani pri bližšom pohľade ma však nič nepresvedčilo, že by tento pojem mohol mať nejaký skrytý humanistický rozmer. Eugenika bola a je, zjednodušene povedané, teória o vyšľachtení Uebermenscha. Stále som však dávala nádej tomu, že vydavateľ sa voči tejto spojitosti aspoň na svojich stránkach ohradí, že bude aspoň predstierať, že ide o niečo iné. Na stránkach eugenika.sk však nič podobné nenájdete. Žiadne vysvetlenie, žiaden dištanc od fašistickej ideológie.
No moment, povedala som si, ako môže fašizmus so všetkými svojimi uniformami, násilím a šovinizmom súvisieť s duchovným rastom, mágiou, astrológiou, angelológiou či prírodnou liečbou?
Po chvíľke pátrania som narazila na informácie, ktoré ma, jemne povedané, šokovali. Tie styčné body som našla a je ich viac, ako sa zdá. Isteže som vedela, že nemecký nacizmus bol organicky napojený na romantické predstavy o národe, pôvodnej germánskej mytológii a s nimi súvisiacim mysticizmom. Netušila som však, že základy, ktoré v 20. tych rokoch položilo hnutie volkisch vyznávalo mnoho rovnakých myšlienok ako súčasná trendy duchovná “obroda”.
- odmietanie amerikanizmu
- odmietanie industriálnej spoločnosti
- odmietanie urbánneho životného štýlu
- návrat k prírode
- nasledovanie “zákonov vesmíru” (astrológia)
- okultizmus, romantizmus, pohanstvo
- odmietanie vedy a racionalizmu (očkovanie?)
- komunitná organizácia spoločnosti
- mágia, návrat k prírodnej podstate, duchovný rozvoj….
A, samozrejme, konšpirácie.
Už nacistická propaganda hlásala, že svet ovláda skupinka Židov podporovaných Amerikou, ktorá bedačí ľud Európy - teda najmä ten nemecký. Nejdem hodnotiť pravdivosť ani opodstatnenosť tejto konšpirácie, i keď si o tom myslím svoje. Ja totiž netuším, kto riadi svet, ani či ho niekto vôbec riadi a uvedomujem si, že ani pri najlepšej vôli nemám šancu sa k tým informáciám dopátrať. Posudzovať môžem iba to, čo poznám. A jediné, čo s istotou viem je, že presne kvôli takýmto konšpiráciám už raz umierali nevinní ľudia. Milióny ľudí.
V týchto úvahách som si pri obede v mojej obľúbenej vegetariánskej reštaurácii musela nechtiac vypočuť istú reláciu v istom komerčom rádiu. Nebudem menovať, pretože tomu človeku ani tomu rádiu nechcem robiť viac reklamy, ako si zaslúži. Popravde, bola by som rada, ak by na takéto prejavy existoval funkčný zákon. No žijeme v konzumnej spoločnosti, preto si každý môže hovoriť čo chce, pokiaľ to má svojich (platiacich) poslucháčov. Okrem kritiky práve tej konzumnej spoločnosti, ktorá ho do éteru a na pulty kníhkupectiev dostáva, sa poslucháči každý deň dopočujú, kto riadi celý svet, kto sa koho snaží umlčať, kto má aké páky a akí sme všetci zotročení veľkým tajomným nepriateľom. Pokiaľ po teóriách tohoto pána pátrate dlhšie, zistíte, že tým nepriateľom sú sionisti, banky (riadené sionistami), farma-firmy, médiá (riadené skupinkou, ktorá však pri svojej všemoci zjavne nemá ani na zastavenie jedného slovenského “mysliteľa”) a, samozrejme, Amerika. A naša rasa, pardón, spoločnosť, by sa mala zbaviť homosexuálov, politikov a…iných parazitov. To všetko je samozrejme zaobalené vo vzletných a erudovaných slovách človeka, ktorý sám seba pribíja na kríž (neexistujúcej) cenzúry…
Nepripomína vám to niečo? Nemáme tu navlas rovnakú rétoriku ako kedysi? Nemáte zimomriavky, keď si čítate prejavy nacistických vodcov a porovnáte si ich s dnes tak veľmi populárnymi dojímavými prejavmi zdanlivo pochádzajúcimi “zdola” ?
Uvedomujem si a uznávam všetkým ľuďom zastávajúcim ktorýkoľvek zo spomínaných prírodno-ezoterických svetonázorov, že v dnešnej spoločnosti je ťažké zorientovať sa v obrovskom množstve informácií. Nikto nám nedáva reálne mechanizmy, ktoré by umožnili spoľahlivo oddeliť zrno od pliev. Nemyslím si ani, že na žiadnej konšpiračnej teórii nie je ani zrnko pravdy. Netvrdím, že sa máme všetci vrátiť ku konzumu a neprehodnocovať náš životný štýl. A že naša spoločnosť a jej vedenie nemá naozaj vážne problémy. Ale môžeme sa aspoň poučiť z minulosti a vyvarovať sa chybám, ku ktorým nedostatok kritického uvažovania, hystéria a iracionalita vždy nutne a spoľahlivo viedli.
Aj ten najmenší a najslabší konár stromu totiž vedie k mohutnému, hlboko zakorenenému kmeňu.
Podobne je aj každá myšlienka súčasťou širšieho systému. Na každý fakt, ktorý sa k nám dostane, môžeme nazerať ako na výhonok niečoho, čo má kdesi korene. Dávajme si preto v súčasnosti dvojnásobný pozor na “nevinné” ideály návratu k prírodným zákonom, boja proti establishmentu, protesty s nejasnými (alebo príliš jasnými) cieľmi, či obyčajné vtipy o Židoch, Rómoch, homosexuáloch a znásilneniach. Môžu postupne otupovať našu morálku pri závažnejších rozhodnutiach a ideologických potýčkach, ktoré nás ako spoločnosť čoskoro čakajú.
Myslím si, že ak chce človek rozpoznať zlo, musí poznať jeho hlavné zbrane a masky. Vždy prichádza v rúchu trpiteľa (ktorému však v skutočnosti nikto neubližuje), umlčaného proroka (s megafónom na tribúne), jediného nositeľa nespochybniteľnej pravdy (o ktorej sú “zatajené” dôkazy), spravodlivého otca národa (ktorý si sám vyvolí a definuje), plniteľa fantasmagorických predstáv (pokiaľ mu dáte šancu a hlas), alebo charizmatického vodcu držiaceho pochodeň predkov (napr. mýtických kráľov neexistujúcich národov)…A ak s ním nesúhlasíte, ste prinajlepšom zmanipulovaná ovca. Prinajhoršom nepriateľ, ktorého treba zlikvidovať.
Pokojne by som nad tým mávla rukou a nechala sa (logickými argumentami) presvedčiť, že podlieham panike a možno aj vlastnej konšpirácii. Hádam by sa to dalo, ak by mi čoraz viac nedochádzalo, ako hlboko sú tieto myšlienky zakorenené aj v mojom bezprostrednom okolí. Bujnejú v hlavách mojich najbižších priateľov. A áno, len nedávno niektoré z nich nebadane prekvitali aj v mojej mysli.
Nepísala som tento blog preto, aby som sa niekoho dotkla alebo presvedčila. Mám mnoho priateľov holdujúcich ezoterickým pohľadom na svet. Neberiem im ich a nesúdim. No chýba mi v tom všetkom aspoň trocha osobnej zodpovednosti pri preberaní názorov, poplašných správ a “supertajných” informácií. Nepovažovala by som za dôležité sa k tomu vyjadrovať, ak by sme dnes neboli svedkami udalosti, ktorej sa krajina s našou históriou nemala dočkať. Nefalšovaného a plnohodnotného návratu fašizmu do politiky štátu, v ktorom (zatiaľ ešte všetci) žijeme.
Edit: prosím, ak po dočítaní tohto článku máte dojem, že považujem ľudí zo Zaježovej, Zóny bez peňazí, Projektu Život, či Rainbow family za fašistov, prečítajte si ho ešte raz. (pre tých, ktorým sa nechce, to podám v skratke: nie je to pravda)
Edit 2: blog bol chvíľu neaktívny, kvôli zvažovaniu zmeny jeho obsahu pre mnohé dezinterpretácie. Po viacerých žiadostiach o jeho opätovné zapnutie som sa rozhodla ho vrátiť naspäť v pôvodnej podobe. Diskusia je vypnutá, pretože internetové fóra nepovažujem za vhodný priestor pre výmenu názorov.
Edit 3: prišla mi reakcia od vydavateľstva Eugenika. Okrem osobných útokov mi poslali link na článok vysvetľujúci ich názov. Nekomentujem, názor si urobte sami. http://www.2012rok.sk/wp/ludia/15532-ako-to-ze-sa-vase-vydavatelstvo-vola-eugenika
