Fond obnovy - nádej pre slovenskú vedu a vzdelanie

Písmo: A- | A+

Čaká na nás krok, ktorý môže významne ovplyvniť našu budúcnosť - využijeme corona-krízu na to, aby sme posunuli našu vedu a vzdelanie vpred, alebo nie?

Corona výdatne otestovala odolnosť nášho hospodárstva aj celej spoločnosti voči šokovým udalostiam. Výsledky boli také aké boli a tak sme sa azda všetci potešili, keď EÚ vyhlásila program obrovského fondu obnovy, ktorý má pomôcť modernizovať európske štáty v najbližších rokoch. Kľúčové teraz bude to, či tieto peniaze budeme vedieť aj efektívne použiť a posunieme našu krajinu niekam ďalej, alebo či sa zasa dobrovoľne strelíme do vlastnej nohy.

Plán obnovy (známka 2020)
Plán obnovy (známka 2020) (zdroj: Michal Májek)

Nevyzradím azda žiadne tajomstvo, keď poviem, že naša krajina nemôže fungovať donekonečna ako montážna dielňa pre automobily. Ak sa postupne nepresunieme aj k hi-tech výskumno-vývojovým aktivitám, tak v budúcnosti nemáme šancu – a Slovensko bude upadať. Takéto zmeny si však vyžadujú reformu nášho vzdelávania a vedy (VaV) a značné investície do týchto oblastí. Toto si uvedomujú ako naši tak aj európski analytici – a pravidelne to opakujú v rôznych správach. Naši politici si nevyhnutnosť investovať do do VaV zrejme uvedomujú tiež a vyjadrili svoju ochotu do tejto oblasti v blízkej budúcnosti naliať výraznejšie prostriedky z fondu obnovy EÚ (viď tu alebo tu).

Je teda na mieste radosť, alebo skepsa? EÚ si je dlhodobo vedomá zaostávania niektorých regiónov a keďže má záujem na ich napredovaní, tak ich podporuje – štrukturálnymi fondami. Tie sa však v Bratislave môžu čerpať len veľmi obmedzene, keďže BA región je podľa pravidiel štrukturálnych fondov už „príliš“ bohatý. To je v situácii, keď sa až 70% vedeckej produkcie v SR udeje na UK, SAV a STU – teda inštitúciách, ktorých aktivity sú koncentrované v BA, veľmi problematické. V kombinácii s nízkym financovaním vedy prostredníctvom štátnych grantových agentúr (nie EÚ) a extrémne limitovanými možnosťami nákupu prístrojového vybavenia z týchto grantov (materiál kupovať môžete, ale prístroje nie) je to koktejl vedúci k atrofovaniu slovenskej vedy.

Dve naše najvýznamnejšie univerzity „vďaka“ svojmu umiesteniu v hlavnom meste musia bojovať s týmto problémom. Ak sa pozrieme do (úspešného) zahraničia, zistíme, že počet výskumných univerzít na obyvateľov sa tu pohybuje niekde okolo jednej univerzity na milión obyvateľov (vybral som 5 nie veľmi veľkých krajín na západ od nás, zdroj: Wikipédia).

Portugalsko: 13 univerzít (10 miliónov)

Belgicko: 6 univerzít (11 miliónov)

Holandsko: 16 univerzít (17 miliónov)

Sasko: 4 univerzity (4 milióny)

Durínsko: 2 univerzity (2 milióny)

Dôvod pre ktorý aj bohatšie krajiny nemajú viac výskumných univerzít je prostý – aj pre nich by to bolo príliš nákladné a navyše počet študentov schopných študovať na takejto inštitúcii je obmedzený. Je teda zrejmé, že do budúcnosti bude musieť dôjsť k stratifikácii slovenských VŠ – pričom počet výskumných univerzít u nás nemôže byť výrazne vyšší než u našich úspešnejších susedov, je iluzórne myslieť si že my to zvládneme, keď oni nie. Pre našu budúcnosť bude kľúčové, aby sa investície z fondu obnovy (ale aj iných EÚ fondov pokiaľ to len bude možné) koncentrovali práve na tieto špičkové inštitúcie, inak sa neposunieme z tieňa úspešnejších štátov EÚ. Podmienky financovania aktivít VaV z fondu obnovy zatiaľ nie sú známe, ale na efektívne využitie týchto prostriedkov je nutné, aby jediným kritériom na prístup k nim bola excelentnosť projektového zámeru a udržateľnosť danej inštitúcie – a nie to, či podávajúca inštitúcia sídli v Bratislave, alebo mimo nej. Máme neopakovateľnú možnosť pohnúť našou vedou a vzdelaním výrazne dopredu a zabezpečiť budúcnosť pre našu krajinu – tak prosím, využime ju a vyjdime z tejto krízy silnejší!

Slobodná Európa: Kríza
 

Skryť Zatvoriť reklamu