Aby sme sa mohli bližšie zoznámiť s tým, ako môžeme aj my zabojovať s koronavírusom, musíme sa najprv pozrieť na to, ako takýto vírus „funguje“. Ako pre každý organizmus na tejto planéte, je cieľom koronavírusu rozmnožiť sa. Na rozdiel od baktérií a iných zložitejších organizmov sa však vírus nedokáže rozmnožiť sám – potrebuje k tomu hostiteľskú bunku (je to typický parazit, potvora akási!) Najdôležitejšou časťou koronavírusu je jeho genóm ukrytý v RNA – tam je obsiahnutá informácia o tom, ako vyrobiť nové kópie vírusu. RNA je chránená tukovým obalom. V tukovom obale sú zasunuté bielkoviny – tie pomáhajú víru zachytiť sa na hostiteľskú bunku a preniesť do jej vnútra RNA vírusu. Po takejto infekcii začína hostiteľská bunka vyrábať nové kópie vírusu a nákaza sa šíri...
Ako teda zatočiť s koronavírusom? Ak by sme sa inšpirovali mafiánmi, mohli by sme ho rozpustiť v koncentrovanej kyseline sírovej (pripadne koncentrovanom lúhu). Alebo by sme mu mohli ukázať, ako to vyzeralo za prvej svetovej pri Ypres a pustiť naňho plynný chlór. Tieto metódy by fungovali v zmysle, že vírus by spoľahlivo zlikvidovali: rozsekali by ho na fašírku. Problém je však v tom, že takéto „čistiace prostriedky“ by spoľahlivo zlikvidovali aj všetko živé, čo sme sa takto snažili vyčistiť (aj nás), a aj prípadné „dezinfikované“ predmety by to pravdepodobne neprežili – čo nie je práve praktické...
Pri hľadaní účinného dezinfekčného prípravku preto hľadáme niečo, čo by zlikvidovalo vírus, ale všetko ostatné – živé, či neživé – by podľa možnosti nechalo na pokoji. Ak čakáte, že vyberiem z talóna nejaký zázračný preparát - PucerTM, čo sa predáva ako podpultový artikel v lekárni, tak vás sklamem. Odpoveď je omnoho prozaickejšia – stačí obyčajné, staré dobré, mydlo. Tento stovky rokov známy prostriedok ľudia síce vyvinuli hlavne preto, lebo chceli mať čisté oblečenie (tj. pekne vyzerať) – v tej dobe o nejakých vírusoch a hygiene koniec-koncov nič netušili, avšak pre nás dnes predstavuje nenahraditeľný produkt v boji proti koronavírusu. A ako to teda funguje?
Ak chceme zničiť koronavírus, najjednoduchšie je zamerať sa na jeho tukový obal. Ak rozložíme jeho tukový obal, zmiznú spolu s ním aj štruktúry na ňom uchytené (bielkoviny), ktoré mali za úlohu zachytiť vírus na hostiteľskej bunke a preniesť genetickú informáciu vírusu dovnútra bunky. A nielen to – zostane nám obnažená genetická informácia vírusu - RNA. Ak ste niekedy pozerali nejakú modernú kriminálku v televízii (a nie, nemyslím Majora Zemana, ale skôr CSI), tak ste videli ako si kriminalisti dávajú rukavice pred tým, než odoberajú vzorku DNA. Nie je to preto, lebo by sa báli, že sa kontaminujú, ale naopak – je to preto, lebo by oni mohli kontaminovať vzorku svojou DNA. Zbytky DNA po nás zanechávajú naše odumierajúce bunky (napríklad kožné) – čo umožňuje detektívom čapnúť neopatrného vraha, ktorý chytil nôž rukou bez rukavice. DNA prežíva bez prístupu vzduchu a svetla dlhé tisícročia (viď film Jurský Park) V prípade RNA je to však inak. Prítomnosť RNA mimo bunky vždy signalizovala nejaký prúser (napríklad, že okolo sú nejaké vírusy) – a organizmy si tak vyvinuli enzýmy RNázy, ktoré ničia všetku RNA na ktorú mimo buniek naďabia. Ako vám každý molekulárny biológ potvrdí, práca s RNA je omnoho háklivejšia než s DNA – ak kontaminujete vzorku, RNázy urobia s RNA krátky proces. Preto ak narušíme tukový obal vírusu, jeho RNA nemá šancu – a my máme vyhrané.
A ako do toho vstupuje mydlo? Ako sme si povedali, mydlo je extra dobré v tom, že rozpúšťa špinu (tuky). Molekuly mydla obsahujú chvostík, ktorý je „mastný“ a záporne nabitú hlavičku, ktorá sa dobre rozpúšťa vo vode. Takéto molekuly dokážu obaliť vo vode nerozpustný tuk a rozdeliť ho na malé kvapôčky, ktoré sú vďaka nabitým hlavičkám mydla rozpustné vo vode. Mastná špina sa tak dá poľahky umyť. A to isté platí aj pre vírus – molekuly mydla rozložia tukový obal koronavírusu a všadeprítomné RNázy dokonajú dielo skazy. Tento proces chvíľu trvá – preto si treba umývať ruky tých povestných 20 sekúnd. Pracie prášky robia to isté – preto ak príliš nešetríme s práškom, malo by byť naše oblečenie po vypratí „bezvírusové“. Tekuté mydlá pracujú na tom istom princípe – obsahujú molekuly, ktoré majú nabitý chvostík a časť molekuly, ktorá sa dobre rozpúšťa vo vode (aj keď v prípade „jemných“ mydiel táto nemusí byť niekedy nabitá). Rôzne dezinfekčné prípravky – napríklad to, čím v Bratislave „práškujú“ vozidlá mestskej dopravy obsahujú zas molekuly, ktoré majú mastný chvostík a kladne nabitú hlavičku – ale zasa, princíp je rovnaký.
Načo sú nám teda iné dezinfekčné prípravky než mydlo, ak je to mydlo tak skvelé? Príčina je tá istá ako dôvod, pre ktorý nepoužívame na čistenie super-účinnú kyselinu sírovú – mydlo nie je vždy praktické. Ak by sme si totiž mobily, tablety, notebooky... umývali 20 sekúnd v mydlovej vode, nemuseli by to prežiť. V takomto prípade môžeme s výhodou využiť prípravky na báze alkoholu. Alkohol sa pomerne rýchlo odparuje a tak elektronické zariadenia nepoškodí. Ak ste si už niekedy čistili mastný fľak na gatiach servítkou namočenou do alpy, asi už tušíte že alkohol na vírus funguje podobne ako mydlo – naruší jeho tukový obal. Na to, aby dobre rozpúšťal tuk, musí sa jednať aspoň o 60% etanol - čo je dobrá správa pre nás, pretože to znamená, že nemusíme zháňať rozličné špeciálne produkty zo zahraničia, ale stačí nám naša osvedčená (a lacná) alpa. Teoreticky by sme mohli použiť aj iné alkoholy než etanol – napríklad izopropanol. S inými alkoholmi sa už u dezinfekčných prípravkov nestretneme. Nie je to preto, lebo by nefungovali, ale znova preto lebo by to bolo nepraktické – metanol je príliš jedovatý (a pri príliš príčinlivom dezinfikovaní by tak mohol zlikvidovať aj nás) a butanol a vyššie alkoholy sa zasa na vzduchu oxidujú na nevábne zapáchajúce produkty (smrad spotených ponožiek).
Tu treba povedať, že pre bežnú dezinfekciu si aj v dobe korony s týmito dvoma prípravkami (mydlo a alpa) bohato vystačíme. Rôzne dettoly a sagrotany, čo ľudia neúspešne zháňajú po obchodoch nám viac nepomôžu – tie totiž obsahujú okrem mydla a alkoholu aj antiBAKTERIÁLNE prísady. Ale koronavírus nie je baktéria – a nič účinnejšie než rozpustiť tukový obal vírusu aj tak nevieme. Zmysel ešte majú pre nás takzvané prípravky na báze chlóru – pri čistení rôznych povrchov v domácnosti. Chlór sám o sebe je príliš jedovatý na to, aby sme ho mohli použiť priamo – je to koniec koncov bojový plyn. Ale pri rozpúšťaní chlóru vo vode vzniká chlorid a chlórnan (toto si možno pamätáte zo školy pod pojmom disproporcionácia). Takto vzniká savo. Chlórnan a chlorid sú v roztoku v rovnováhe s chlórom a udržujú tak malú koncentráciu chlóru ktorá je dosť nízka na to, aby nám to neublížilo (ale zaňucháme ju okamžite – len skúste otvoriť fľašku sava s čuchnúť si k nej). Zatiaľ čo modus operandi mydla a alkoholu bol v postate fyzikálny jav – rozpúšťanie, v prípade sava sa už jedná o ozajstnú chemickú zbraň. Chlór je silné oxidovadlo – napríklad také horúce železo vzplanie, ak ho vložíme do plynného chlóru. Vďaka tejto vlastnosti zoxiduje povrchové proteíny a tukový obal vírusu, čím obnaží jeho genetickú informáciu – RNA, a tá v takomto prostredí nemá šancu. Nevýhodou prípravkov na báze chlóru je fakt, že aktívnej zložky (chlórnanu) nemusí byť dosť, ak sa chceme postarať o skutočne špinavý povrch. Keďže aktívna zložka sa v tomto prípade pri čistení spotrebúva (oxiduje špinu), môže sa minúť skôr než stihne všetko vyčistiť.
Na rovnakom princípe ako savo (oxidácia špiny) pracuje aj ozón. S tým sa síce doma nestretneme, ale profesionáli ho používajú na dezinfekciu spoločných priestorov. Jeho výhodou je, že je to plyn – dostane sa tak všade. Nevýhodou je, že pri jeho výrobe potrebujeme pomerne sofistikovaný aparát (elektrický výboj), ale aj to že sa pred ním sami musíme chrániť plynovou maskou (a preto by sme ho skutočne doma používať nemali).
Celkom nakoniec – nanočastice striebra. Možno ste sa dočítali, že tieto častice obsahujú napríklad aj rúška vyrábané spoločnosťou Zornica (ale napríklad aj anti-smradľavé ponožky). Vieme, že takéto častice dokážu likvidovať baktérie (a tušíme už aj prečo). Ale znova – koronavírus nie je baktéria. Vplyv častíc striebra na vírusy je diskutabilný a na takúto ochranu by sme sa, čo sa vírusov týka, rozhodne spoliehať nemali. Ale tam kde to striebro už je (rúška) rozhodne neublíži. Zabráni aspoň tomu, aby sa nám tam začali množiť baktérie, ktoré tiež nie sú práve zdraviu prospešné...
Dúfam, že som vám aspoň trocha objasnil ako fungujú dezinfekčné prostriedky, ktoré sú najmä v týchto dňoch v neustálej permanencii – a zároveň vás ukľudnil s tým, že na boj s koronavírusom netreba nič špeciálne – stačia prostriedky bežne dostupné.
Nakoniec – odporúčanie od Lemmyho: Stay clean!
