Ešte pred takým polrokom som ani netušila, čo slová blog, bloger, blogovať znamenajú, a len postupne som zisťovala, o čo vlastne ide. A teraz som sa zrazu aj ja zaradila medzi blogujúcich. Hoci, táto myšlienka ma už pár týždňov prenasledovala. Ale hovorila som si, že to nie je pre mňa. Tak prečo zrazu ten obrat?
V jednej slovenskej autobiografickej knihe z prelomu 19. a 20. storočia autorka písala o stretnutí s poprednou slovenskou (alebo českou?) spisovateľkou. Tá jej povedala, že človek by mal písať len vtedy, ak cíti, že musí písať, ak cíti, že to potrebuje dostať zo seba von. A mňa občas niečo také stretáva. Potreba písať. Hoci neviem, či blog je tá najlepšia voľba, ale skúsim a uvidím(e). Nebude to o hlbokých filozofických úvahách, ani iných „ických“ veciach. Jednoducho len o tom, čo sa deje okolo nás a v nás.
