Prečo som sa rozhodla písať na túto tému? Mám doma 3 malé deti, 6 a 5 ročných chlapcov, 18-mesačné dievčatko. Ako každý rodič, aj ja by som im chcela dať do vienka to najlepšie, čo budú v živote potrebovať. Nemyslím na materiálne veci, ale na úplne banálnu vec – jazykové znalosti.
V rámci zjednocovania je logické a nutné, aby každý v tejto dobe ovládal minimálne jeden cudzí jazyk bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie – či je to upratovačka, predavač alebo úradník. Jazyk, s ktorým sa budeme vedieť dohovoriť vo všetkých krajinách EÚ, ale aj sveta. Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 až 20 rokov poukazuje na nedostatky a základné ambície, ktoré by sa mali zmeniť v oblasti školstva. Uvádza sa v ňom, že je potrebné rozvinúť systém vyučovania cudzích jazykov – najneskôr od tretieho ročníka základnej školy a postupne druhého cudzieho jazyka ako povinne voliteľného. Popri tom venovať pozornosť ovládaniu štátneho jazyka všetkými obyvateľmi na čo najvyššej úrovni .
Prečo začať s cudzím jazykom až od tretieho ročníka? Ak vychádzame zo skutočnosti, že vstupom do EÚ sme sa stali členom istého spoločenstva, tak je nemysliteľné, aby sme ako základný problém neriešili používanie jednotného jazyka – angličtiny. Od občana žijúceho v EÚ sa podľa princípov MILÉNIA vyžaduje vedieť používať 3 jazyky vrátane materinského. Národnostné menšiny..... Vlastnia devízu, ktorú my len veľmi ťažko získavame postupným vzdelávaním. Róm maďarskej národnosti ovláda 3 jazyky – maďarčinu, rómsky a slovenský jazyk. Prečo neučiť naše slovenské deti od materskej školy základom cudzieho jazyka? Malé hlavičky sú úplne prázdne a nezaťažené nezmyselnými informáciami, ktoré pohlcujeme z televízie a iných zdrojov. Verejno-právna televízia – vysiela násilie, nezmyselné rozprávky plné agresivity, namiesto 5 minútovej rozprávky v angličtine alebo nemčine. Paralela – malé národy ako napíklad Nóri, plynule rozprávajú niekoľkými jazykmi, sú do toho donútení, majú dobrú metodiku. Naša metodika je žiaľ niekedy pomýlená, t.j. neučí sa jazyk, ale o jazyku.
Dr. Tomáš Kováč, psychológ:
„V psychológii sa v poslednej dobe upúšťa od skúmania jazykového talentu, pretože je jasné, že ak človek zvládne materinský jazyk, dokáže zvládnuť aj ďalší. Podceňovaná skupina rómskeho obyvateľstva – veľmi často ovláda tri jazyky – okrem svojho aj slovenský a maďarský. Je to pochopiteľné, pretože mozgové spojenia sú také, že keď ovládam jeden jazyk, druhý sa naučím, tretí sa učí ľahšie, pretože princíp a logika jazykov je pomerne rovnaká. Samozrejme platí, čím skôr, tým lepšie. Aj plávať a bicyklovať sa človek naučí rýchlejšie v skoršom veku.“
Vzniká otázka, či je vôbec efektívne platiť dieťaťu drahú škôlku, v ktorej sa naučí zarecitovať básničku, zaspievať pieseň, nenaučia sa toho veľa. Ale čo je dôležité – dieťa sa naučí rozoznávať, že ide o cudzí jazyk, začína nasávať prízvuk. Podľa Jána Štefánika, výučba v tomto období by mala prebiehať hravou formou, nenútene, s využívaním prirodzeného entuziazmu malých detí po objavovaní nových vecí. Je to ideálne obdobie pre osvojenie si správnej výslovnosti. Rozhodujúcim elementom pri výučbe malých detí je osobnosť vyučujúceho. Mal by to byť odborník – pedagóg pre danú vekovú kategóriu so schopnosťou upútať malé deti a vytvoriť u nich pozitívny vzťah k angličtine. V opačnom prípade horzí riziko, že dieťa nadobudne nesprávne návyky, či v horšom prípade až averziu k angličtine.
Podľa výskumu /Helen Doron Early Englisch/ sa dokázalo, že vo veku šiestich rokov ľudský mozog už zaznamenl podstatný vývoj. Je to práve prvých šesť rokov života, keď mozog absorbuje fakty a informácie a ukladá ich do pamäti. Rozvoj mozgu dieťaťa môže byť podporovaný tým, že mu poskytneme vhodné podnety. Aj napriek značnej zložitosti, ktorú v sebe zahŕňa proces osvojovania si jazyka, dieťa je obyčajne schopné zvládnuť jeden i viac jazykov vo veku troch rokov, často aj skôr. Učenie sa druhému jazyku v ranom veku napomáha vývoju mozgových buniek dieťaťa a rozvíja tak jeho inteligenciu. V skutočnosti ide o efektívny spôsob, ako významne obohatiť vývoj všetkých detí, aj detí s poruchami mozgu a deti trpiacich autizmom. Podľa tohto výskumu – zoznámenie sa s angličtinou v ranom veku pomôže Vášmu dieťaťu byť úspešným v budúcnosti pri hodinách angličtiny v škole a vlastná výučba jazyka ho bude baviť. Učenie sa rôznym jazykom v ranom veku rozširuje mentálnu kapacitu dieťaťa, a to nielen čo sa týka jazyka, ale aj rôznych aktiví a učenia.
Samozrejme, spomeniem niektoré názory mamičiek, ktoré sa s týmto problémom stretli.
„Ak niekto chce, aby sa jeho dieťa skutočne naučilo cudzi jazyk, treba ho dať do vyslovene anglickej alebo nemeckej škôlky, kde sa rozpráva non-stop, alebo sa venujú výuke denne, nie len 1-2 krát za týždeň, alebo mu zaplatí súkromného učiteľa, ktorý sa bude s dieťaťom hrať v konkrétnom jazyku. Frekvencia je tam veľmi dôležitá, lebo malé dieťa sa nemôže učiť slovíčka ako školák aj mimo hodín angličtiny, ale je závislé iba od množstva hodín, kedy sa s jazykom bude stretávať.“
Iný názor:
„Dcéra má 2,5 roka. Platíme jej učiteľku angličtiny už rok. Chodí k nám domov 2 razy do týždňa na pol hodinu. Len toľko malá udrží pozornosť. Učiteľka sa s dcérkou hrá s hračkami, rozpráva jej rozprávky. Dcéra málo rozpráva aj po slovensky, takže učenie básničiek zatiaľ neprichádza do úvahy. Ale bola som prekvapená na dovolenke. Dcérka rozumela čašníkom, perosnálu.. Ale rozprávala málo, tak ako aj po slovensky rozpráva veľmi málo.“
Alebo:
„Mám totiž skúsenosť aj z opačnej strany barikády. Sama som učila angličtinu v škôlke a videla, aké sú tam možnosti. Keď pracujete so skupinou min 10 minút, 1-2 krát týždenne, nemáte veľkú šancu naučiť ich nič viac, okrem spomínaných básničiek. To, čo sa v skutočnosti vôbec nevyužíva, je schopnosť detí prirodzene nasávať reč. Deti v tomto veku sú schopné bezbolestne sa naučiť rozprávať cudzím jazykom a stačí im, že sa pohybujú v takomto prostretí, počúvajú a sú istým spôsobom nútené jazyk použiť. Úplne v pohode sa naučia nielen slovíčka, ale najmä konštrukciu viet a gramatiku, bez nejakého memorovania gramatiky. Na to nestačí 2x týždenne 30 minút. Možnosť vidím v škôlkach, kde sa s deťmi komunikuje výlučne v cudzom jazyku a dieťa je v podstate donútené ten jazyk používať. Ideálne, ak ho môže učiť „native speaker“, lebo dieťa si potom osvojí nielen správnu výslovnosť, ale aj gramatiku.“
Na záver vlastná skúsenosť.
V našej obci máme veľmi peknú škôlku, krásne veľké triedy, veľká záhrada – ale chýba mi tam vyučovanie cudzieho jazyka. Mrzí ma, keď moje deti po príchode zo škôlky začnú rozprávať nejaké hlúposti, nehovorím o neslušných výrazoch, ktoré odchytia od spolužiakov. Pritom stačí denne 10-20 minút rozhovoru v inom jazyku, a naše deti by „nasávali“ niečo úžasné, niečo pre svoj život úplne nevyhnutné – cudzí jazyk. Jedna pani učiteľka, ktorá ovláda cudzí jazyk a bola by zamestnaná v štátnej škôlke - neboli by to úžasne investované prostriedy zo štátneho rozpočtu? Keďže taká pani učiteľka u nás chýba, 2x týždenne sadáme do auta, vyzdvihneme chlapcov zo škôlky, a cestujeme 10 km do mesta do materského centra, kde je angličtina pre deti vo veku 3-6 rokov. Chodí tam s nami aj naša najmladšia 18-mesačná dcérka. V skupinke je 5-6 detí. Chodievali sme tam už minulý školský rok, takže jej prvý kontakt s angličtinou bol od 6 mesiacov. Za 30 minút na jedno dieťa platíme 50,- Skk, plus benzín, spoločnosť oboch rodičov, pretože niekedy to stojí dosť námahy udžať ich pozornosť. No ľudia vyhadzujú peniaze na kopec oveľa väčších zbytočností, ale nás hreje dobrý pocit, že robíme niečo užitočné pre naše deti. Neverila som , že také deti, ktoré nevedia čítať a písať, budú vôbec niečo vnímať. Hlavne vtedy, keď sú neposedné, nesústredia sa a nedávajú pozor, ale v tej hlavičke sa to ukladá a doma mi bez problémov odpovedajú na otázky. No najväčší šok som zažila nedávno, keď sa učili novú pieseň a ukazovali rukami, o čom spievajú. Doma som im to púšťala na CD, a naša malá z ničoho nič začala presne ukazovať rúčkami to, o čom sa spievalo. Pre mňa to bolo veľmi milé prekvapenie a zdalo sa mi to úžasné!
Preto si myslím, že by to bolo naozaj veľmi prospešné, aby sa s vyučovaním jazyka začalo už v materských školách. Prestaňme si namýšľať, že menšiny sú diskriminované. Ja v tejto oblasti vidím obrovskú diskrimináciu voči všetkým deťom, ktoré nemajú tú možnosť začať s cudzím jazykom čo najskôr. Ich rodičia sú nezamestnaní, alebo žijú z jedného platu, nemajú možnosť s deťmi cestovať „za školou“. Detí národnostných menšín sa učia štátny jazyk bezplatne, a my – ostatní – ak chceme vedieť viac, musíme za to platiť nemalé peniaze. O súkromných škôlkach sa ani nebudem vyjadrovať, pretože zaplatiť 7-10 tisíc mesačne za jedno dieťa je pre mnohých absurdné a neuskutočniteľné. Pritom je to meradlo spoločnosti, koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom. Ten prínos sa neskôr odrazí vo vzdelaných stredoškolákoch, vysokoškolákoch, vo väčšom využívaní rôznych študijných programoch na zahraničných univerzitách. Treba sa zamyslieť, kde sú najväčšie medzery nášho školstva a začať od začiatku – od predškolského zariadenia.
Ja osobne vsádzam na angličtinu, je to najčastejšie používaný jazyk nie len v EÚ, ale na celom svete. Nepáči sa mi ani to, že v prvom ročníku na základnej škole v našej obci nie je možnosť výberu cudzieho jazyka, ale striktne určený nemecký jazyk. Angličtina je ako krúžok od tretieho ročníka. Prečo? Chýbajú učitelia? Financie? Kde sú? Toľko mladých ľudí študuje a neskôr odchádza preč, aby vzdelanie, ktoré získali u nás, neskôr uplatňovali v úplne iných krajinách. Čo majú robiť rodičia? Sú odkázaní voziť dieťa do vzdialených miest, na jazykové školy, pričom základné a materské školy sú vykurované, krásne, materiálne vybavené, ale – nemôžu sa tam deti učiť to, čo bude pre ich život to najdôležitejšie a nejnevyhnutnejšie – cudzí jazyk. Chceme mať v každej domácnosti internet – ale budeme si zapínať iba stránky písané v slovenskom jakyku? Veď si porovnajme úroveň webstránok a množstvo informácií, ktoré sú ponúkané v anglickom, a ktoré v slovenskom jakyku!
Naše deti je potrebné a nevyhnutné od útleho detstva viesť k tomu, aby sa hrávali na angličtinu, na nemčinu a aby každá bunka v tomto veku bola podnietená k niečomu užitočnému.
