Samozrejme pri najbližšej bitke medzi chlapcami som už počúvala:
"Tresol si ma po hornej končatine!"
"Udrel si ma do lebky!"
"A jazyk drží jazylka!"
"Zatvor si sánku!"
Začali sme si zvykať na nové nadávky a poznámky.....
O pár dní sme šli s nimi na angličtinu. Sedeli sme na zemi - rodičia aj deti. Pani učiteľka mala pripravenú novú básničku o častiach ľudského tela. "Ten little fingers" a ukázala prsty na rukách. My sme to mali ukázať a opakovať po nej.
Môj starší syn sa posúval k nej, a ja som už tušila, že niečo nastane. Priblížil sa na vzdialenosť 10 cm a s úplnou vážnosťou sa jej pozrel do očí a vraví:
" Ale ja Vám vymenujem všetky kosti ľudského tela!"
Pani učiteľka sa v nemom úžase pustila do smiechu, a postupne s ňou sme sa smiali všetci do popuku. Bolo to také úprimné, a také milé.
V duchu som sa tešila, že jej nepovedal "zatvor si sánku!"
