Som študent vysokej školy. Bol utorok ráno. Čakala ma nudná prednáška o nudej téme nudného predmetu. Keďže som svedomitý študent, tak som na prednášku prišiel. Sadol som si dozadu aby som nebol rušený nechceným hlukom a aby som mohol oddychovať po namáhavej, niekoľkominútovej ceste autobusom.
Všimol som si, že v lavicibol časopis. Na prvý pohľad ma nezaujal, pretože to bol časopis študentský a čo sa už len tam môže písať zaujímavé. Navyše nikdy predtým som ho nevidel.
Hodina plynula. Chvíľu som podriemkával, chvíľu som počúval. Po pol hodine som už bol oddýchnutý ale beznádejne stratený vo výklade, tak som hľadal inú zábavu, ktorá by mi vyplnila zvyšok prednášky. V mobile som všetky hry vyhral a nové si dať nechcem, lebo by ich stále hral. Rozprávať sa nebolo s kým. Ostal mi iba časopis, ktorý čakal v lavici, mierne vytŕčal akoby vedel, že ho prečítam. Pomyslel som si, že možno tam budú aspoň pekné obrázky, tak si ich pozriem.
Tento časopis bol iný ako ten čo sa väčšinou každý mesiac potuluje po škole. Mal iný názov, grafiku, jednoducho- nikdy som ho nevidel. Názov si už bohužiaľ nepamätá ale budúci utorok si ho znova pozriem a zapíšem. Hneď od začiatku ma zaujal nejaký článok. Prečítal som ho. Ale to najlepšie ešte len malo prísť. Každou ďalšou stranou sa mi začínal tento výtlačok páčiť viac a viac. Až som došiel na stranu, kde sa písalo o nejakej spinke a chlapcovi. Začítal som sa. Spomínaný chlapec alebo muž, ktorého meno si už samozrejme nespomínam, mal nápad. Spočíval vo výmennom obchode. Mladý špekulant, nazvime ho Karol, je zo Spojených štátov amerických a chcel vlastný dom. Na začiatku mal iba obyčajnú, červenú spinku na papier. Na internet umiestnil inzerát, že vymení spinku za niečo iné. Niekto sa mu ozval a spinka bola vymenená za lyžičku. Takto to postupovalo ďalej. Karol sa zúčastnil na každej výmene osobne. Najprv si vyberal ľudí, za ktorými nemusel ďaleko cestovať. Niekomu sa nápad páčil, iným nie. Karol sa prepracoval až ku benzínovej elektrocentrále, ktorú nikto nechcel. Karol napísal o svojom zámere blog. Výmena nabrala druhý dych. Centrála bola minulosťou. Nahradil ju snežný skúter a ďalšie iné veci až Karol získal dom. Príbeh mal nečakaný koniec. V dome sa konala oslava so všetkými ľuďmi, ktorí sa zúčastnili výmeny. Karol si vymenil späť spinku od dámy, ktorá ju vymenila prvý krát, urobil si z nej obrúčku a požiadal svoju priateľku o ruku.
Tento príbeh mi poskytol časopis z lavice. Veľmi ma zaujal, pretože jeho nápad, jednoduchosť a samotné zrealizovanie boli skvelé a originálne. Napadli mi dve otázky. Ako to, že som sa o takom niečom nedozvedel z bežne prístupných médii? Možno som len čítal tie nesprávne. Dalo by sa niečo podobné zorganizovať u nás v Európe, prípadne len na Slovensku? Rozhodol som sa, že to skúsim aj ja, veď náklady sú minimálne. Aby sme si neklamali a boli k sebe úprimný, napísal som tento príbeh a netvárim sa, že to je môj nápad.
Ja vymením neplatný slovenský 50 haliernik, ktorý mi leží už dlho na stole, ako spomienku na našu menu. Kto má záujem, nech mi dá vedieť. Svoj výmenný cieľ zatiaľ nemám. Bude to niečo praktické, čo sa mi bude hodiť.
Nakoniec mi moja ranná prednáška predsa len niečo dala. Z prednášaného učiva som si veľa vedomostí neodniesol. Ale viem, že odteraz chodím na všetky ranné prednášky a dobre sa vždy pozriem čo je v lavici.
