Jeho meno je Aston a v spoločnej domácnosti spolu žijeme skoro 4 mesiace. To že bude náš som vedela ešte skôr ako sme sa presťahovali a myslím, že on to tušil tiež, pretože od začiatku na mňa gúľal očami ako kocúr z animovanej rozprávky o Shrekovi.
Psie peklo mu trvalo skoro rok a pol a potom bol ešte rok samorast na dvore, kde ho síce niekto chodil kŕmiť a venčiť ( konečne ho nikto nemlátil ), ale k ľuďom stále nemal vytvorený žiaden vzťah. Po tomto opustenom roku sa presťahoval na záhradu, ktorá patrí k domu v ktorom teraz bývame, takže jeho nasledujúci osud bol jasný ( mne teda určite ).
Naše začiatky boli veľmi nejasné a chvíľami to aj vyzeralo, že zobrať si ho k nám dnu nebol ten najlepší nápad. Nie som ale typ, čo to len tak v začiatok vzdá. Padli nejaké slzy a bojovali sme ďalej. Musím povedať, že našťastie to netrvalo dlho a myslím, že už chápe, že ľudia nie sú všetci len zlí a môže ich začať aj ľúbiť. Treba sa obrniť veľkou dávkou trpezlivosti, ak sa rozhodnete darovať domov psíkovi z útulku, týranému alebo zatúlancovi. Nejde všetko zo dňa na deň, aj keď vy by ste to veľmi chceli. Ten psík už má niečo prežité a bloky v hlave sa mu len tak nevymažú. Možno treba byť aj trošku premotivovaný a on to z Vás vycíti, to nadšenie a lásku, ktorú do toho vkladáte alebo treba byť aspoň narodený pod šťastnou hviezdou ako ja :-). Aston má hygienické návyky zvládnuté na jedničku a ľúbi aj malé deti, nakoľko s jedným vyrastal. Problém nastal iba u veterinára, kvôli žrádlu, so spánkom .... Nakoľko hneď prvý víkend po ochočení sme leteli na prehliadku k našej veterinárke kvôli zápalu v uchu a ceril na ňu zúbky, našťastie ( to tá hviezda ) náhubok si dal dať bez problémov a potom už bol kľud. Nakoľko po druhé sme mu vymenili lacné granule s kadejakými zbytkami za kvalitné granule s pridaným lososovým olejom, pretože mal nedostatok železa a problémy s kožou, začal si chrániť misku, aj pytel s granulami, zvykol pri nich ležať a vrčať na Ebi a aj keď sa priblížila, tak na ňu vybehol ( žiadne kúsance ). Misku sme mu zmenili za novú, pytel s granulami schovali a každý deň jedával na inom mieste v kuchyni = problémy s jedlom sú fuč. Zmieril sa s tým, že dostane raz do dňa a pravidelne a pekne čaká na mieste kým dostane dovolenie k jedlu. To že zaslintá zatiaľ pol kuchyne sú prijateľné mínusy. So spánkom sme mali problém, že sa štítil akémukoľvek kontaktu s Ebi a to ja som im samozrejme hneď na privítanie do nového domu kúpila najväčší pelech, že ešte ďalších si môžme osvojiť a momentálne ani my nespíme tak pohodlne ako oni. Všetko sa však zmenilo k oveľa lepšiemu a z Astona je pes na nerozoznanie.
Nikdy to nevzdajte, ak sa už rozhodnete pre psíka, ktorý má niečo za sebou. Pozorovať zmeny v jeho správaní je najväčším zadosťučinením. Každý psík Vám dáva veľa lásky. Ale pozorovať každým dňom tú zmenu a cítiť ten kúsok dôvery, ktorá rastie, je pre mňa úplne niečo nové... a tento nový pocit nie je vôbec, ale vôbec zlý.
