V uplynulých dňoch som si spravil malý cestovateľský výlet. Nové Mesto nad Váhom – Košice a späť. Všetky cestovateľské peripetie som vnímal z pohľadu Slováka navyknutého na úroveň služieb... preto by ma zrejme nič neprekvapilo. Ale čo čert nechcel, práve v čase, keď som si spravil tento minivýlet, zachytil som správu, ako sa regióny Bratislava – Piešťany – Trenčín spojili v snahe prilákať zahraničných turistov a presvedčiť ich o kráse Slovenska.
Tak som si povedal, že sa na „svet“ pozriem očami turistu, ktorý je na Slovensku prvýkrát, urobí si vlastné názory a svoje dojmy si odnesie domov, aby ich tam mohol šíriť. Zaujalo ma hlavne jedno – prvý dojem, ktorý môže „zahraničník“ zo Slovenska získať. Dojem, ktorý získa, keď potrebuje navštíviť WC...
Nové Mesto nad Váhom – stojím na železničnej stanici, mieste, kde turisti zväčša získavajú prvý kontakt s mestom. Zrazu prichádza vlak a stanica sa zaplní. Prišlo množstvo ľudí, ktorí sa chystajú na Rockfest na Zelenej vode... množstvo ľudí so spacákmi, karimatkami, stanmi... Vžijem sa teda do úlohy niektorého z nich, ktorý by potreboval navštíviť ono „intímne miesto“, rozumej WC. Veru, nezávidím mu. WC z čias veľmi dávno minulých, síce nie veľmi špinavé, ale predsa jedno z tých, pri ktorých si vravíte:“ Už nech to mám za sebou.“ K tomu všetkému WC otvorené iba v určitých hodinách, takže ak sa do nich netrafíte, môžete sa namieste aj... pomodliť, nech vydržíte. Nedajbože, že by ste cestovali v nedeľu... To už budete potrebovať veľmi silnú modlitbu.
No to nič... nastupujem do vlaku a pár hodín cestujem... môj cieľ: Košice. Keďže musím ešte prestupovať na autobus, ponáhľam sa na autobusovú stanicu... Bohužiaľ práve v tej chvíli na mňa prišla istá nevyhnutná životná potreba... Musím pochváliť autobusovú stanicu, pretože je skutočne pekne zrekonštruovaná. Všetko ešte dýcha novotou... turistický raj. Ja som však nestíhal obdivovať opravené steny a schody – potreboval som WC. Obišiel som celú stanicu, aj zvonku, ale kde sa nachádza WC som veru nezistil. Žiadna informácia, žiadna tabuľka, nič... Priateľka mi poradila, aby som skúsil WC na stanici železničnej... tak som dobehol tam, v rýchlosti vykonal to najpotrebnejšie a... nestíhal som sa čudovať, čo ma čakalo potom... Až „po“ som si všimol dokonale prepracovaný cenník... kabínka, pisoár, papier, ............. a na moje počudovanie, spoplatnené je aj umývanie rúk. 2 koruny za každé umytie. Nezistil som však, koľko vody mi je dovolené na jedno umytie použiť....
Vrátil som sa teda na autobusovú stanicu a... až potom si priateľka spomenula, že WC sú asi v podchode, ktorým sa prichádza k nástupištiam...Keďže som však bol na spomenutej stanici v neskorých nočných hodinách, podchod bol zatvorený... Keby som bol zahraničný turista a nemal by mi kto poradiť, tak by som sa namieste... nahneval.
A teraz záver: ak si predstavím, že som zahraničný turista, jedno z prvých miest, ktoré navštívim je zrejme stanica, či už autobusová alebo železničná. Ak by som práve vtedy potreboval ísť na WC, môj dojem zo Slovenska by bol veľmi, veľmi zlý. Rovno by som si povedal, že tak ako na WC to možno vyzerá na celom Slovensku... čo veľmi ružová predstava nie je...
Preto v snahe prilákať zahraničného turistu by sme možno mohli rozmýšľať nielen nad tým, ako ho sem prilákať, ale ako ho presvedčiť, aby sa niekedy i vrátil. Aby sa po odchode zo Slovenska nemusel zamýšľať nad hroznou úrovňou služieb, ale aby mohol spomínať na krásnu prírodu a viac-menej príjemných ľudí. Aby on sám bol reklamou a nie odstrašujúcim príkladom pre svojich priateľov.
