Čím začať? Ešte raz si prečítam Khalila Gibrana... Hm, prvé ma asi napadne, že on to vystihol presne a ja nemám čo dodať... ale... Krása je niečo, čo človek prežíva sám v sebe. Vo svojom vnútri. Pocit, že niečo, čo vidím, čo cítim, možno i len to, po čom túžim, je niečo výnimočné. Niečo, čo má pre mňa neobyčajnú hodnotu, čo ma robí šťastnejším, možno aj lepším. Jeden slovenský básnik raz napísal: „postoj chvíľa, lebo si krásna“. Práve veci, pri ktorých by som si želal, aby trvali večne, sú možno vyjadrením krásy.
I keď... aj kratučké a neopakovateľné okamihy môžu byť krásne... Hm, krása je široký a individuálny pojem. Mohol by by som nad ním premýšľať snáď aj celý život, a možno aj tak by som neprišiel na to, čo to vlastne je. Poskytnúť definíciu krásy je asi nemožné, rovnako ako povedať niečo podobné o láske, o farbách, o kvetoch... a vlastne o všetkom. To všetko môže byť krásou. Láska je krásna, kvety sú krásne, farbami sa dá vyjadriť to, čo človek cíti a ako to cíti, dá sa nimi krása vyjadriť. Všetky veci, ktoré robia život životom a nielen prežívaním sú možno vyjadrením krásy.
Krásu každý prežíva sám svojím vlastným spôsobom, preto sa každému môže zdať krásne niečo iné. Či už je to pri sledovaní obrazu od známeho maliara alebo večer pri západe Slnka. Ak dvaja večer sledujú ako zapadá Slnko, môžu si povedať, to je krásne... Zhodnú sa na tom. Ale pre každého z nich bude tá krása iná, každý ju bude vo vnútri inak prežívať. Inak cítiť. Inak vnímať. Tá istá krása a pritom taká iná. Práve táto rozmanitosť je možno vyjadrením krásy.
Čo je potom krásne pre mňa? Ja... neviem na to jednoznačne odpovedať. Musí nastať práve tá chvíľa, keď si poviem „tak toto je krásne“. Alebo radšej nič ani nehovoriť, iba mať z toho „niečoho“ pocit, že je to krásne... Mohol by som vymenovať veľa vecí, ktoré pre mňa krásne sú. A mnohé som spomínal... láska... v danom okamihu snáď to najkrajšie, čo môže byť. Písať o nej, to by bolo na veľmi dlho. A... o láske ani netreba veľa písať, tú treba jednoducho prežívať, pretože slová na ňu nestačia. Alebo krásna pieseň... Bez hudby by bol môj svet o niečo smutnejší... Krásne sú chvíle, keď si len tak sedím, ležím, stojím... a po chrbte mi prebehnú zimomriavky... Krásny je pocit, keď mi príde sms, v ktorej sa dozviem, že niekto na myslí. Krásne je chytiť niekoho za ruku, utekať s ním na koniec sveta a nepohnúť sa pritom z miesta. Krásne je... ale nebudem vymenovávať. Nemá to zmysel.
Krása je zmyslom života. A život je to, prečo sme všetci tu. Krása môže byť pre niekoho pocit, že inému pomohol, krása pre iného môže byť pocit, že niekomu ublížil. Krása je všetko a nič... Kvôli kráse sa oplatí žiť a oplatí sa ju stále hľadať, pretože ona existuje...
A neodpustím si napísať Vám i niečo z Proroka: „... krása nie je žiadosť, ale oduševnenie. Nie sú to ani smädné ústa, ani vystretá prázdna ruka, ale skôr horiace srdce a očarená duša. Nie je to obraz, ktorý by ste chceli počuť, ale skôr obraz, ktorý vidíte zavretými očami, a pieseň, ktorú počujete, hoci by ste ju počuť nechceli. Nie je to miazga pod vráskavou kôrou, ani krídlo nesúce pazúry. Ale je to skôr večne kvitnúca záhrada a zbor anjelov v ustavičnom lete. ... krása je život, keď si život odhalí svoju svätú tvár. Ale vy ste jeho život a vy ste jeho závoj. Krása je večnosť hľadiaca na svoj obraz v zrkadle. Ale vy ste večnosť a vy ste jej zrkadlo.“ (Gibran, K.: Prorok. Nestor, Bratislava 1999)
pozn: napíšte mi, čo je“ krása“ podľa Vás. Ďakujem.
