V dobách slovenského mobilného praveku dostávali paušáloví zákazníci spomínaného operátora vcelku zaujímavý časopis 0905. Noviniek sa v ňom síce človek veľa nedozvedel, ale aspoň v ňom mohol „chvíľu listovať“.
Prenesiem sa v čase a ručička stroja času sa zastaví na novembri 1999... Chytám do rúk nuladeväťnulapäťku, listujem na 26, slovom dvadsiatichšiestich stranách. Informácie sú rôzne. Niekedy zbytočné, niekedy zaujímavé. Časopis má veľa rubrík, dozvedám sa, ako sú na tom s používaním mobilného telefónu naše celebrity J Vašo Patejdl a Beáta Dubasová, prečítam si básničku od čitateľa, hodím očkom po odpovediach z „Listárne“, dozvedám sa o rôznych akciách, novinkách...
Listujem ďalej... dvojstránka (A4) o počítačoch, články o kombinovaní farieb v rubrike „Bývanie“, reklamný článok na rekondičné centrum, gurmánske špeciality, okienko pre motoristov, zážitky z ciest po Indonézií a keby som sa veľmi nudil, GLOBálny TELefónny operátor mi prihodil ešte aj krížovku...
Priznám sa, neviem prečo mobilný operátor vydával časopis, ale aspoň som mal pocit, že za tie paušálové peniaze dostávam takú maličkú „čerešničku“ na torte. Niečo naviac. Mal som pocit, že aspoň trošičku operátorovi na mne záleží a chce mi dopriať aj čosi (akože) „zdarma“.
Potom prišla zmena až som z toho ostal celý oranžový (slovné spojenie „ooranžovel som“ sa mi nezdá spisovné). A chvíľu som sa cítil svetovo (ospravedlňujem sa, že som ukradol aktuálne heslo iných svetových). Po zmene prišiel i nový časopis – My.
Zmyslu 0905-ky som trošku nerozumel, ale zmysel My už nechápem absolútne. Napríklad posledné číslo. Číslo 2. Neviem, či to má byť februárové číslo, alebo číslo na 2. štvrťrok, alebo čo... Vrhám sa na prvú stranu z pätnástich (formát A5 a niečo). Supersúťaž. Jéé, no super, môžem vyhrať lístky na SuperTour. Stačí, keď pošlem oranžovým mail a v ňom opíšem moje „zaujímavé zážitky so službami Orangeu“. Tak toto asi nemysleli vážne a bol to iba žart. Uzávierka súťaže je totiž 20. apríl... a hoci všetkými desiatimi píšem ako blesk (to sa nerovná sem tam udriem), tento vražedný termín asi nestihnem. Asi je to aj dobre, pretože moje zážitky by boli ozaj „zaujímavé“.
No to nič, listujem ďalej. Klasické informácie o novinkách (no, novinkách... o stolovom mobilnom telefóne som už kdesi počul...), telefónoch, akciách...
Jee... ďalšia možnosť čosi vyhrať.. vstupenky na Ľadovú revue v Bratislave. Poškrabkám sa na hlave, lebo sa mi zdá, že Ľadová revue už bola... Tak čítam ďalej... nuž, môžem vyhrať vstupenky na prestavenie 23. apríla o 15. hodine. Tak ja neviem, to len mne sa zdá, že už je máj? Alebo som sa naozaj posunul v čase? Alebo som len nepochopil pomarančový žart? Alebo? Prosím vysvetlite mi to.
Tento časopis nechápem. Informácie sú v ňom (subjektívne hľadisko) zbytočné, nič nové sa z neho nedozviem, ničím ma nezaujme. Zaujal by ma napríklad článok o tom, prečo stúpla cena sms do „všetkých“ konkurenčných mobilných sietí. Prečo nefunguje edge i v mojej dedinke. Prečo je neobmedzený internet obmedzený. Prečo...
Ale vraj sa dá časopis My odhlásiť. A začínam o tom uvažovať. Síce nebudem mať žiadnu paušálovú čerešničku, ale lepšie nemať čerešničku žiadnu, ako ju mať zhnitú...
