Teším sa na Majstrovstvá sveta. Tento hokejový sviatok k nám prichádza každoročne, a možno mi mnohí študenti dajú za pravdu, že vždy v tom najnevhodnejšom čase, keďže práve teraz sa pomaličky začína skúškové obdobie a hokej by mal byť to posledné, čo by mali oči študentove vidieť.
Teším sa na Majstrovstvá sveta. Je to zvláštne obdobie, kedy ľudia obyčajne zabúdajú na svoje problémy a žijú iba pre kúsok žltého (alebo hocijakého iného) kovu. Chlieb a hry...
Teším sa na Majstrovstvá sveta. A možno uvidím aj nejaký dobrý zápas. To však teraz nie je podstatné. Viac sa teším na to všetko okolo toho.
Teším sa, ako si zase niekto dá vlastný gól a bude sa z toho úprimne tešiť. Teším sa, ako ľudia pocítia spolupatričnosť k ostatným ľuďom. Teším sa na to, ako i ľudia, čo väčšinu roka netušia, čo je puk (pre česky počujúcich čitateľov: kotouč) budú hokejovými odborníkmi. Teším sa na zábavné komentáre našich komentátorov (keď nevieš čo s pukom, vystreľ!; nasťahovali sme sa do útočného pásma; získavame drahocenné sekundičky...)
Teším sa ako budú porazené týmy hľadať vinu v rozhodcoch. Teším sa ako budú rozhodcovia pranierovaní za každú hlúposť. Teším sa na tie milé výhovorky, prečo nám zápas nevyšiel (mali sme veľa šancí, ale xyz (=brankár súpera) podal najlepší výkon svojho života; ten ľad je taaky hrooznyyy...). Teším sa na to, keď vyhráme a Hossa bude najlepší tréner na svete. Teším sa na to, keď prehráme a Hossa bude najhorší tréner na svete. Teším sa ako sa bude Riško Lintner usmievať aj po prehratom zápase. No.. skrátka sa naozaj teším.
Majstrovstvá sveta sú taký maličký sviatok. Veď povedzte, kto z Vás si nepozrie aspoň výsledok nášho týmu? Kto z Vás sa aspoň trošku neteší?
