Je to už veľa mesiacov, čo „spojenecké sily“ zaútočili na Irak. No áno, bolo to potrebné, Saddám ohrozoval každého, hlavne Spojené štáty a ich obyvateľov. Nehovoriac o tom, že zbrane hromadného ničenia sa v Iraku váľali na každom kroku (čo na tom, že zrazu všetky zmizli a nik ich nevie nájsť – určite budú v Sýrii (čo na tom, že ani tam nie sú)). Nechcem polemizovať na tému nutnosti resp. potreby útoku. O tom sa popísalo už veľa, každý má svoj názor a zrejme ho nezmení. O tom tento článok nemá byť.
Dnes som sledoval Televízne noviny. Boli také obyčajné, bežné, nič extra. Správy sa len tak premieľali jedna za druhou, ďalší spravodajský deň uplynul. V tej spleti „nových“ informácií sa mihla i kratučká, niekoľkosekundová správa o tom, že v Iraku boli spáchané ďalšie atentáty, pri ktorých zahynulo 28 ľudí.
Zarazilo ma to. Dvadsaťosem ľudí. Pár sekúnd vo večerných správach.
Zdá sa, že smrť Iračanov už tak veľmi nevadí, nepoburuje, nezaujme. Nie je to informácia, ktorá by bola natoľko zaujímavou, aby si zaslúžila viac času. Za tie mesiace, čo majú aj v Iraku „nový začiatok“ sa podobné správy stali nudnou záležitosťou. Bohužiaľ. 28 mŕtvych Iračanov nie je informácia, ktorá by šokovala. Veď si to porovnajme – čo ak by bolo zavraždených 28 ľudí v USA? Alebo vo Francúzsku, Anglicku, Španielsku,... hocikde inde? To by bola správa, ktorá šokuje. No nie? Na to, že v Iraku zomierajú ľudia a zomrelo ich tam (vraj) vyše 100 000 sme si už akosi privykli.
Pamätáte sa ako to bolo, keď tieto atentáty začali? Celý svet bol zdesený, zhrozený, každý ľutoval každého mŕtveho. Dnes je to bežná informácia.
Jeden z najväčších zločincov všetkých čias raz povedal: „Smrť miliónov je štatistika. Smrť jedného človeka je tragédia.“ Asi mal pravdu.
Viem, že ty, čo teraz čítaš tento článok, sa určite zamyslíš a povieš si, že nemám pravdu, pretože (ako tak nad tým uvažuješ) každý ľudský život má svoju hodnotu a je hrozné, keď oň niekto príde. Nemám pravdu, pretože ťa zarazí, keď vidíš ďalšieho mŕtveho Iračana. Nemám pravdu, pretože ťa šokuje správa o smrti dvadsiatichôsmich ľudí... tak sa pýtam – je to kvôli tvojmu presvedčeniu a každý deň, keď počuješ správy o ďalších mŕtvych, tak ťa strasie hrôzou? Alebo máš tento pocit len kvôli tomuto článku?
Ak aspoň jedného z Vás zajtra pri informácií o nových mŕtvych v Iraku hrôzou strasie, tento článok má svoj zmysel.
