Bezcharakterné okrádanie a bezmocný štát

V Považskej Bystrici prevádzkuje firma, ktorá svojim pracujúcim zamestnancom od konca minulého roku nevyplatila mzdu. Keď na majiteľa zamestnanci slušne zatlačili, verejne vyhlásil, že presťahuje výrobu do Čiech. Doteraz sa nenašiel žiadny verejný činiteľ a žiadna inštitúcia, ktorá by zakročila za toto nemorálne zbojníctvo, nehoráznu aroganciu a vynútila právne a morálne zaobchádzanie so zamestnancami- občanmi Slovenskej republiky. Okrádanie hutníkov o mzdu nie je len ich vecou a ich nešťastím. Týka sa to každého, kto má svedomie a potrebu neznižovať latku práva a slušnosti v tejto krajine k obyčajným ľuďom. Každý úrad a inštitúcia platené z daní už mali sedieť v kancelárii majiteľa firmy a konať tak, aby nie len jeho práva, ale aj práva stoviek odkázaných ľudí zostali zachované. Žiadne rýchle sťahovanie majetku, žiadne rýchle transakcie z účtov, kým nemá vysporiadané záväzky... Len pár kilometrov za západnou hranicou by už takéto správanie vysvetľoval za hrubými múrmi. Kam dospeje táto krajina ak budú tolerované takéto nemorálne veci? Alebo sa majú začať okradnutí zamestnanci správať ako ľudové milície, ak im spravodlivosť nezabezpečia z daní platené inštitúcie? Uvedomuje si niekto dopad tohto okradnutia na bežný život postihnutých rodín? Radový človek nie je pre vrchnosť zaujímavý kým nestojí v gorilom proteste s vidlami v tisícovom dave? Kde sú poslanci za tento región, kde je štátna správa, polícia, mimovládky, cirkev, morálne autority regiónu? Dovolil by si podnikateľ takéto správanie, ak by mu ho miestny priestor netoleroval a vynucoval si štandardné civilizované správanie ku komunite?
Podobný prepad morálky a práva zažívajú zdravotné sestry. Boli hrubo podvedené, vydierané a okradnuté. Ktorá pomenovala nehorázny, koordinovaný a bezcharakterný prístup politických manažérov, prišla o prácu. Aká je to krajina, kde sa môže udiať takýto podvod na tisíckach poctivo pracujúcich žien? A znovu sa žiadna inštitúcia, či verejný činiteľ platený z našich daní, nezmohli na racionálny postup, ktorý by riešil právo v krajine. Ako je možné tak nehorázne kašľať na ľudí a brať za to platy?
Rozklad verejného systému zašiel tak ďaleko, že problémy obyčajných ožobračovaných ľudí sa jednoducho neriešia. Slušnosť sa nevypláca. Poctivá práca je na smiech a podvod sa stal normou pre úspech.
Sám seba sa pýtam, aká je možnosť obrany proti podobného správaniu. Sestry to skúsili vyjednávaním cez odbory dlhodobo a slušne- až extémne slušne a s empatiou k odkázaným pacientom. Hutníci to skúsili mávaním transparentov pred fabrikou a pozvaním výrečného odborového bossa. Nezabralo to. Ak teda takéto správanie nezabezpečí právne fungujúce vzťahy, potom sú už iba tie menej príjemné prostriedky, ktoré deštruujú celú spoločnosť. Komu ide o takýto stav? Prečo sú komunity občanov na Slovensku bezmocné, roztrieštené a nejednotné a vzájomne sa v odpore proti skrivodlivosti nepodporujú? Mohli by si jedinci dovoliť takéto žraločie správanie, ak by sa proti nemu rázne postavil nahnevaný dav a verejné inštitúcie?