V čase krízy a ťažkého prežívania tisícok Slovákov nehľadajú naši politici riešenia, ktoré by čo najviac odbremenili obyčajných ľudí na Slovensku. Každé rozhodnutie je u nich filtrované iba sebeckým a narcistickým sitkom. Keď svojho času hádzali v Čechách po svojich politikoch vajcia všade, kde sa zjavili, vyvolalo to u nich úprimné zdesenie, lebo na mizivý moment pochopili, že ich národ neobdivuje tak, ako si to v svojom egu vysnívali. Zrejme prichádzame do doby, keď rovnakú správu treba vyslať našim politikom. Pokojné a slušné demonštrácie nezaberajú.
Za euroval asi nepôjdeme na námestia a pád vlády tiež radikálne neotrasie cenou raňajok v Banskej Bystrici, ktoré považujú rodičia chudobných detí za blahobyt, ale je čas uvažovať nad tým, že môže byť už iba horšie. Našim politikom tolerujeme hlúpe, hrabivé a nezodpovedné správanie a vôbec na nich netlačíme, aby to bolo ináč. V politike tejto krajiny nie je skutočná opozícia a paktuje sa to krížom - krážom len podľa výhodnosti kšeftu. Vytvorenie protiváhy tomuto marastu je na občianskom sektore a je najvyšší čas. Táto krajina má ešte snáď dostatok intelektuálneho potenciálu, aby nebola odkázaná na šašov, ktorí si potrebujú dokázať, že na dve minúty zaujmú zemeguľu a zbytok občanov bude na ich cirkus doplácať ešte dve generácie.
Vláda by mala padnúť. Nie pre euroval a stratu hodnovernosti v únii, ale preto, že nevníma potreby a dlhodobú perspektívu pre vlastných občanov. Nemá sľubovaných odborníkov a nezmenila zvyky. Ešte aj tí kostlivci zo skrine vyskakujú rovnako ak ide o odstupné, dozorné rady a parkoviská.
Problém je systém a jediná reforma, ktorá Slovensku naozaj nevyhnutne treba, je radikálna zmena podmienok pre fungovanie politických strán. Tie sú najboľavejším miestom našej krajiny.
