Teraz to vyzerá tiež na reformu. Len už nie je odvaha povedať to slovo nahlas. Je treba zaplatiť dlhy a nežiť nad pomery. Kto však narobil dlhy a žije nad pomery? Nie len v prípade Slovenska, ale aj iných krajín je to hlavne sektor politiky. Skôr, ako by sa spustila reforma je nutné priamo pomenovať problémy a priority. Nie len zdravotníctvo, školstvo, doprava stojí kopu peňazí z vrecák daňových poplatníkov, ale nehorázne peniaze spotrebujú aj tisícky poslancov, ich asistentov, politické strany, neúčelná organizácia a usporiadanie štátnej správy a samosprávy, neefektívna organizácia volieb a referenda bez koordinácie, nekontrolovateľné a nedisciplinované „úradovanie" krížom cez politiku, vytváranie paflekov na rôznych stupňoch správy a štátnych podnikov a tisíce ďalších väčších a menších tunelíkov napojených na rozpočet nášho vrecka. Ak by sa niekto „zhora" pozrel na dlhodobo preferované položky našej krajiny, musí konštatovať, že jej najvyššou métou je živiť politický systém, ktorý sa aktuálne predral k moci. Odhadujem, že 20% politicky napojených, cicia a organizuje zdroje Slovenska tak, aby sa zabezpečili bez ohľadu na ostatných. To potom nie je správa vecí verejných, ale bezuzdé mlátenie sa o peniaze a korytá. Stráca sa podstata záujmu vytvárania demokratického spoločenstva, ktoré by malo byť orientované na iné hodnoty. Priznávam, že k tomuto výroku ma inšpiruje hlavne posledná kauza pánov Chrena a Švejnu, ktorí mi riadne zatriasli ilúziami...
Vrátim sa k reforme. Som hlboko presvedčený, že nám treba ďalšiu reformu. Mala by kompletne prekopať politický systém, jeho financovanie, vplyvy a transparentnosť. Je nutné stanoviť limity a strop, koľko môže odčerpať zo spoločného vrecka a prestať sa tváriť, že priority občanov nie sú platené z rovnakých peňazí. Rozšafnosť a nekritickosť politického sektoru zneisťuje spoločnosť, ktorá vidí sebeckosť, nehospodárnosť, nespolupatričnosť tam, kde sa delia peniaze nás všetkých. Politický sektor prekročil mieru súdnosti a ak nenájde silu na reformu, rozloží celú krajinu.
