Závislosť, apatia, nízka sebadôvera, prízemné ciele, sebectvo a čakanie na zázračného riešiteľa problémov...Možno by sa dalo pridať ešte množstvo ďalších príznakov, ktoré spôsobujú to, že sa z občana stáva nevoľník. V opísanej spoločenskej atmosfére sa skvele toleruje podhodnotenie práce. Pri takýchto podmienkach sa neprotestuje ani neštrajkuje. Nerozvíja sa ani občianska spolupatričnosť, ani solidárna komunita, ani kontrola zverenej moci... Takto sa vychováva podriadený, apatický a všetkému sa podvoľujúci obyvateľ územia určitej ekonomicko-mocenskej kliky ( názov takejto štruktúry nie je podstatný- len jej vnímanie moci) .
Ekonomicky nezávislý človek nedá so sebou ľahko cvičiť. Nepotrebuje si pýtať dovolenie na vlastný názor. Netoleruje, ak ho niekto neodôvodnene zdiera. Verí svojej budúcnosti, nebojí sa mať deti, podporovať krajinu v ktorej žije a byť vlastencom. Taký človek nečaká, že mu niekto hodí omrvinky z výpalníckeho stola, ale aktívne si vytvára vlastné, kreatívne príležitosti osobného rozvoja. Záleží mu na spoločnosti v ktorej žije a aktívne sa do nej zapája.
Kde sa u nás stala chyba, ak sa s opísaným postojom vie stotožniť iba malé percento občanov? Koľko ľudí u nás je odkázaných na to, aby zo svojich spoluobčanov robili závislú lacnú pracovnú silu? Koľko perspektívnych mozgov nevedelo prevaliť tento múr egoizmu pijavíc a radšej ušlo za hranice do prajnejšieho sveta?
Dá sa vôbec produktívnej vrstve občanov odstrihnúť od nízkych platov, vynútených platieb za monopolné služby, pokriveného práva, deformovanej mocenskej, neobčianskej politiky a mizerného sociálneho systému? Oplatila by sa Slovensku podpora slobodného, tvorivého a SAMOSTATNÉJHO prístupu občana k životu? Je to problém daňového zaťaženia, prerozdeľovania, výchovy, alebo národnej mentality? V ktorom bode spoločenského marazmu sa zo slobodného občana stáva nevoľník?
