Samopožieranie pravice

Základnou vecou, ktorá im chýba sú témy. Nie ich témy, ktorými otravovali verejnosť popri kšeftovaní so všetkým s čím sa kšeftovať dalo. Pod tým pojmom myslím problémy zo života skupiny občanov zo strednej vrstvy, ktorá bývala oporou ich voličského potenciálu. V momente zvolenia, napríklad ministri z SDKÚ, ako prvé vyštartovali po peňaženkách tejto skupiny. Na ich úkor chceli plátať dlhy a tiež prerozdelením takto zodretých peňazí utešiť opozičný ľavičiarsky voličský tábor, pár super bohatých žralokov a svoj výberový politický klub. Tisíce drobných živnostníkov, zamestnaných špecialistov, lekárov, učiteľov a pravicovo orientovanej inteligencie bolo šokovaných správaním, ktoré sa im od nimi zvolených zástupcov dostalo. Ten šok si však nikto nevšimol. Pravica nepochopila ani to, že z ľudí protestujúcich proti Gorile bola väčšina z jej mysliaceho elektorátu.
Dnes už nezaberú žiadne medové motúzy a nové marionety s usmiatou porcelánovou tvárou. Ak sa má zmeniť situácia medzi voličmi, pravicoví politici musia prestať myslieť iba na seba. Kradnutie, podvádzanie, dohadzovanie, vydieranie od samospráv až po parlament musí byť úplným tabu. Nie kradnúť menej ako ľavica, ale mať silu nekradnúť vôbec... Otvoriť sa potrebám tých o ktorých sa chcú opierať a riešiť ich témy, ktorých je viac, ako nad hlavu. Stáť si za slovom- PRAVDIVÝM SLOVOM... Rozlúčiť sa s korupčníkmi a krivákmi.
Slovenská politika nemá byť priestorom pre bezstavovcov, supy a hyeny, kde sa normálnemu človeku obracia žalúdok, zastáva rozum a jeho morálka mu bráni „zapadnúť". Štát môže prežiť len vtedy, ak v politickom živote budú anomáliou tí bezcharakterní, všetkého schopní a prispôsobiví. Žiadny politik by si nemal dovoliť povedať, že niekto nepatrí do tohto priestoru preto, lebo je jemnejší, či slušný. Kde sú potom hodnoty ktoré vyznáva, ak dopredu vylučuje to lepšie z verejného života?
Pravica je na kolenách, ale ešte stále jej nedošlo, že na pozviechanie jej stačia úplne samozrejmé veci - práca, slušnosť, čitateľnosť, skutočný záujem o občana. Verejné samopožieranie, ktoré už mesiace predvádza, hraničí s diagnózou sebevraha. Veď kto by si volil duševne nevyrovnaného zástupcu?