Teraz tiež predvádza divadlo, ktoré sa opozíciu ani nedá nazvať, lebo každú chvíľu vyjdú na povrch nejaké vykrikovačky o skončení dohôd so Smerom. To sa páni z pravice tak zľakli krízy, že rezignovali na snahu aspoň sa pokúsiť viesť Slovensko cez úzky mostík civilizovaných možností? Už nebola sila koordinovať a udržať na uzde nenásytnosť vlastných straníckych štruktúr? Nastrčené marionety zle hrali svoju úlohu a zamotávali vodiace nite?
Po kauze gorila sa ten obraz môže javiť aj tak, že opozícia nikdy nebola. Bola len skupina bohatých sponzorov, ktorí hrajú svoju hru s dobre platenými hercami. Farba kostýmu nie je podstatná, lebo sa mení rozhodnutím šéfa divadla. Na jeho pokyn tiež padajú a znemožňujú sa pred očami šokovaného hľadiska. Skoro každý z nich má zoznam vlastných nechutností, prešľapov a nemravností, ktorý sa z času na čas skoro bez následkov prevetrá.
Čo sa dá robiť s takýmto cirkusom, ktorý už dávno nemá nič spoločné s demokratickou vôľou slobodných občanov pri spravovaní verejného a všeobecne prospešného záujmu? Posledné zvyšky inteligencie národa by mali začať tlačiť na reformu, aká tu roky nebola- reformu volebného systému, decentralizáciu verejnej správy a zníženie daní.
Nie je už potrebné prerozdeľovať peniaze z daní občanov, lebo sa dlhodobo ukazuje, že ich dokážu sami vo vlastnej peňaženke spravovať omnoho lepšie ako ktorýkoľvek politik. Čím menej peňazí bude v slovenskej politike, tým lepšie.
