Vyslúžilý vojak so zbrojným preukazom totiž musel niekoľko ráz prejsť rôznymi testami a vyšetreniami o psychologickej spôsobilosti. Rovnako ako strelec v Devínskej vlastnil niekoľko zbraní a aktívne sa zúčastňoval súťaží v športovej streľbe. Dokonca bol blogerom a tento status nás predurčuje k odhaľovaniu väčšej časti vnútorného sveta, ako u iných. Nikto si však nič nevšimol. Ak už si to nevšimne rodina, kolegovia, priatelia, tak by určite takáto extrémna úchylka nemala ujsť lekárovi. Kanibalizmus predsa predstavuje základné civilizačné tabu a paradoxne sa mu vyhýbajú aj niektoré zvieratá, nie to inteligentní ľudia. Zabiť a zjesť iného človeka a pred tým si ho namacerovať v korení, tak to už chce riadnu dávku sadistickej úchylky.
Po masakre v Devínskej sa na chvíľu rozvírila diskusia okolo vlastníctva strelných zbraní. Opozícia zo strany rôznych športových a poľovných združení bola extrémna a tak všetko stíchlo. Veď medzi ozbrojenými je mnoho vplyvných ľudí. Masaker sa vydával za ojedinelý úlet a náhodné zlyhanie, ktoré nebolo možné podchytiť pri posudku od lekára. Ďalší prípad ozbrojenca je však ešte extrémnejší a je evidentné, že nešlo o skrat, ale o vedomé pestovanie sadistickej úchylky s využitím inteligentnej a premyslenej stratégie. Psychopat strieľal a vraždil. Pre obeť si išiel ako vrah, komunikoval s ňou ako vrah a správal sa ako vrah- tak aké pochybnosti by mali byť o tom, že tento človek nie je vrah? Jediné čo na tomto príbehu nesedí je to, ako sa dostal k legálnej držbe zbrane.
Ponaučenie ktoré z toho vyplýva je jednoznačné- zbrane nepatria do rúk psychopatom. Lekári musia vydávať pre žiadateľov o zbrojný preukaz naozajstné, odborne fundované preverenia, ktoré vylúčia možnosť zbrojenia magorov a treba stanoviť kratší interval na preverovanie spôsobilosti. Ak sa to dá pri vodičáku, neverím že sa to nedá pri zbrojnom pase.
Okrem toho by ozbrojené skupiny, ktoré držia zo športových, alebo poľovníckych dôvodov zbrane, mali vo vlastnom záujme monitorovať bláznov vo vlastných radoch a nie loajálne zatvárať oči, ak ide o osobnostné zlyhávanie ich člena. Možno tak chránia život seba aj svojich blízkych.
Východniarsky kanibal síce zomrel, ale duch zabijaka medzi slovenskými ozbrojencami bude žiť dovtedy, kým sa nestanovia ďaleko prísnejšie pravidlá na spôsobilosť držby zbrane, ako je to teraz.
Prajem zranenému kukláčovi, aby jeho šéfovia našli dosť argumentov na zmenu zákona, ktorým sa zbrane dostávajú do nesprávnych rúk a on už nikdy nemusel stáť proti úchylnému človeku, čo naňho bezhlavo páli z legálne držanej pištole.
