Obrovské masové demonštrácie v Španielsku, ktoré naše médiá nejako čudne ignorujú, sú hlavne o množstve mladých ľudí, ktorým ich krajiny neposkytujú žiadnu životnú perspektívu. U nás je témou tlače napríklad „ukrivdenie" starostom, ktorí bez hanby brali zo spoločného kráľovské platy. Ešte sa nenašiel redaktor, ktorý by dal túto skutočnosť do súvislosti s tým, že ak niekto bezmedzne hrabe, na iného sa nedostane. Ak si ľudia v štátnej správe, samospráve a v poslaneckých či iných volených funkciách nehorázne nadelia, stratia sa zdroje pre vytváranie príležitosti iným. Množstvo káuz a milióny rozkradnuté v tendroch a zmluvách, aj u nás beztrestne zapadajú do bahna prehnitých postavičiek, čo sa „pregrcali" na vrchol koryta.
Rezonuje to tiež v Grécku. Obrázky z demonštrácií veľmi tíško podfarbujú komentáre o tom, že Gréci nežiadajú ohľady a nie sú proti reštriktívnym opatreniam v ich schátranej ekonomike, ale žiadajú, aby dlhy platili hlavne tí, čo sa podieľali na prvotnej rabovačke v ich krajine. Na uliciach tam stoja hlavne mladí, ktorí cítia, že im jedna generácia starých politikov prežrala budúcnosť.
Politikov platíme preto, aby organizovali spoločnosť. Vždy budú skupiny spokojné a menej spokojné so svojím postavením. Dnes sme však v situácii, keď je spokojná len veľmi malá skupina a ostatní už pomaly nemajú kam ustúpiť. Nemôžeme všetci odísť zo Slovenska, len preto, že nás naši politici radi predstavujú ako lacnú pracovnú silu, ktorá sa ochotne vzdá svojej rodiny, priateľov a krajiny, aby uspokojila potreby silnejších ekonomík na západe.
Mladí ľudia na uliciach Európy začínajú dávať adresné pomenovanie situácii v ktorej verejná moc zle organizuje, rozkráda zdroje a nevytvára dlhodobé príležitosti pre spokojný život. Vlna nespokojnosti mladých z Grécka, Írska, Talianska, Španielska a ďalších sa môže prevaliť Európou ako cunami...
