História pozná príklady civilizácií, ktoré pozabudli na obranu a napriek svojej vzdelanosti, inteligencii a bohatstvu skončili rozdupané nájazdmi divochov, alebo menej kultivovaných susedov.
Slovensko sa spoľahlo na profesionálnu armádu, záchranné zložky a podpísané obranné pakty. Zaujímavé je, že Poľsko, napriek rovnakým východiskovým podmienkam investuje do rozvoja vlastnej obrany omnoho viac personálneho aj finančného kapitálu. Z hľadiska historických skúseností strednej Európy nie je prekvapujúce, že napriek mierovým dohodám a sľubom o vzájomnej pomoci je dobré spoľahnúť sa aj na vlastné sily. Naša realita je taká, že slovenské investície do obrany každý rok klesajú.
Rovnako klesá aj pripravenosť obyvateľstva. Nie je to len o katastrofálnej úrovni fyzickej pripravenosti. Veď napríklad v testoch na mestských policajtov často nie je schopný urobiť ani jeden kandidát základný test zdatnosti. Neohovoriac už o triviálnych organizačných, alebo technických spôsobilostiach.
Som presvedčený, že aspoň základný výcvik na úrovni domobrany by mal svoj význam. Zatiaľ sú totiž jedinými reálne organizovanými občianskymi „vojakmi" iba mafiáni a extrémisti a to nie je dobrá vyhliadka pri akýchkoľvek spoločenských problémoch. Airsoftoví nadšenci domobranu z núdze nevytrhnú.
