Na území Slovenska bol letný čas vyskúšaný niekoľko ráz. Od roku 1916 do roku 1918 a 1940 až 1949. Potom sa tento experiment v roku 1979 zaviedol znovu. Zavedenie letného času malo šetriť energiu lepším využitím denného svetla. Ekonómovia a energetici upozorňujú, že očakávaná úspora nie je taká výrazná, ako sa od tohto opatrenia očakávalo. Čoraz častejšie používaná klimatizácia energetické úspory vraj skoro úplne eliminuje. Preukázané negatívne vplyvy časových zmien dlhoročne sledujú aj iné obory. Zdravotníci upozorňujú na zhoršenie zdravotného stavu množstva ľudí, policajti na zvýšenú nehodovosť, poľnohospodári na narušený biorytmus hospodárskych zvierat a preťaženie pracovnej sily ...
Európska komisia však vo svojej smernici stanovuje päťročné intervaly na plánovanie zmeny času. Teraz sme v „päťročnici" 2007-2011 a potom sa rozhodne, ako ďalej.
Myslím, že málo preskúmaným dopadom prechodu na letný čas je aj jeho vplyv študentov. Som priam presvedčený, že hodinový posun dramaticky ovplyvňuje návštevnosť ranných prednášok na vysokých školách. Pozornosť tých, čo sa dostavia je značne znížená a nepochybujem, že obe strany- tá v kreslách auly aj prednášajúci trpia. Keďže stav adaptácie trvá aj dva mesiace, časť vyučovacieho procesu je u citlivejších študentov zabitá minimálne do skúškového obdobia.
Úprimne dúfam, že sa na budúci rok nájde V Európskej únii nejaký politik- hrdina, ktorý sa zastane všetkých „normálne časovo nastavených" a skoncuje s letným časom. Tí, ktorým prechody v časových pásmach nevadia, by mohli súcítiť s množstvom unavených, nervóznych a biorytmicky pomýlených spoluobčanov a podporiť ich v skončení tohto bezcitného pokusu.
