Chápem ťarchu dnešnej doby. Rozumiem, že každý hľadá svoje miesto a spôsob pre prežitie. V tomto prípade som však presvedčený, že treba zasiahnuť, kým to neprerastie do neúnosných rozmerov. Zatiaľ zastavujú autá na rýchlostnej ceste iba motajúce sa zvieratá, deti či opilci. Sem tam zakryje výhľad z auta letiaca igelitka z odpadu. Neosvetlený favorit pri krajnici môže tiež spôsobiť problémy. Iná vec však je, že každý obyvateľ a návštevník Košíc od Prešova je na hranici svojho mesta konfrontovaný s porušením zákona a nezvládnutým, ignorovaným sociálnym problémom, ktorý prerastá do obludných rozmerov v ďalších oblastiach - od dopravy, cez životné prostredie, bezpečnosť, ochranu detí...
Ako je možné, že búdy na prežívanie, zdevastované chatky a plochy zasypané smeťami zaberajú čoraz väčšiu rozlohu na cudzích pozemkoch v ochrannom pásme rýchlostnej cesty? Ako je možné že v takýchto podmienkach bez základného vybavenia žijú deti? To naozaj platíme stovky úradníkov a policajtov, ktorí sa na situáciu iba prizerajú?
Mesto kultúry má vstupnú bránu z biedy a je zlé, že sa všetci kompetentní tvária, akoby neexistovala. Ak už nie je možné vyriešiť veci, ktoré sú denne priamo na očiach mesta je to paralýza každého princípu na ktorý sa odvolávame v práve, v sociálnej oblasti, ekológii , organizovaní spoločnosti aj v morálke.
Za pár rokov, pri tomto trende, bude vstup do mesta lemovaný desivým slumom ako kdesi v Afrike či Južnej Amerike. Na prvú chajdu potom môžeme pribiť nápis „vitajte v meste kultúry" a miestne gerily budú vyberať mýto.
