Stalo sa úplne normálne, že chorí zamestnanci chodia do práce, lebo im zamestnávateľ nepovolil PN. Neplatené nadčasy, odvolanie z dovolenky, kešovky miesto platu či jeho meškanie, absencia základných prejavov slušnosti ...to je na mnohých slovenských pracoviskách bežná realita. V chudobných regiónoch korektný pracovný vzťah skoro nepoznajú. Najpoužívanejšia veta je „Ak sa ti nepáči, môžeš vypadnúť, na ulici stoja ďalší..."
Aj z týchto dôvodov ľudia utekajú pracovať za hranice. Hlavne mladí absolventi bez rodinných záväzkov a hypoték netrpia prehnanou loajalitou k zamestnávateľom a idú okamžite tam, kde cítia lepšie podmienky. Netolerujú nekorektné správanie zamestnávateľov, ktorí zabudli na etiku. Starší pracovníci však pred nekorektnosťou väčšinou sklonia hlavy a „držia ako hluchý dvere"... Výsledkom na Slovensku sú tisícky uhundraných, nespokojných a ticho agresívnych zamestnancov v ktorých to vrie. Osekaný zákonník práce a nedostatok empatie aj slušnosti sa nevyhnutne prejaví. Tento stav môže zisky prinášať iba obmedzenú dobu. Dnes to už vidieť na situácii s lekármi. Systém sa rozpadol hlavne na morálke. Nedocenenie, nútené horibilné nadčasy, vykrádanie zdrojov ich doviedli do stavu, že sa správajú úplne rovnako ako ich proťajšok- politici. Politici, ktorí roky vykrádali zdravotnícky systém a tvrdili, že na platy lekárov nemajú kompetenčný dosah, zrazu rozdávajú a sľubujú ešte aj znenie v pracovných zmlúv...
Arogancia moci v posledných týždňoch došla tak ďaleko, že miesto racionálnej a slušnej debaty nariadili nútenú prácu. Pochopili veľmi neskoro a až po vytriezvení z vlastnej nafúkanosti, že bez základného kameňa- lekárov zdravotníctvo nepobeží...
Toto isté sa za krátky čas udeje v školstve a spustí sa v ďalších sektoroch... Pritom stačilo, aby si zamestnávatelia a verejní predstavitelia viac vážili prácu a ľudí. Nejde len o peniaze, ale aj o etiku. Nedá sa ošklbať na kosť, vycicať do poslednej kvapky sily a ešte aj kopať do zadku a čakať, že sa nikto nebude brániť.
