Príchod Salema

Adoptovali sme si mačiatku. Skôr by som ho po troch dňoch nazvala, že malého čerta. Tento nápad srksol v hlave nám všetkým na podnájme. Veď nás je päť, jeden sa ešte tiež pomestí:o) V utorok sme ho doniesli. Položili na dlážku, a on smutnými očkami na nás pozeral ako na tyranov, pretože sme ho po šiestich týždňoch odtrhli od matky. Skryl sa pod rohovú lavicu. A zapáčilo sa mu tam. Neskôr keď sa osmelil, preskúmal terén a keď bol už najsmelší tak sa dal aj pohladkať na brušku. Celý dom je plný malého mačiatka, ako keby sme mali v byte malé dieťa. Staráme sa o neho ako o oko v hlave a mám pocit, že malý Salem bude veľmi rozmaznaný. Toho sa najviac bojím. ...Včera krpec prežil svoje prvé kúpanie, mňaukal, trhal sa a hlavne škriabal. Vyzeral ako malá namočená handra. Keď sa už spamätal z kúpacieho šoku, tak sa znova začal venovať svojej zátke z vínovej fľaše. Je fajn pozerať sa na niečo malé, krpaté, čierne.Myslím, že ak sa už celkovo aklimatizuje, zvykne si na nás a vyrastie tak to bude iné. Určite Vám ešte napíšem niečo o kocúrikovi menom Salem.