Počiatočné názvy mojej milej dedinky boli: Drasy,Daraszi a nakoniec Dražovce
Názov vznikol od slovanského slova DRAGA, čoznamená „cesta“.
Dražovce ležia 6 kilometrov od mestaNitra. V minulosti to bola samostatná obec, dnes sú (bohužiaľ) súčasťouNitry. Prvé osídlenie Dražoviec sa datuje do Doby kamennej, presnejšie - doobdobia neolitu, čo je mladšia doba kamenná. Našli sa tu aj zbytkydreveno-kamenného opevnenia.
Najznámejšienálezy sú 80 centimetrov dlhýmamutí kel, zlaté mince, prstene, perly. Dnes sú tieto nálezy v múzeuv Bojniciach. V minulosti v okolí kostolíka bolo pohrebisko. Môjstrýko vravel, že vraj archeológovia našli aj 2-metrovú kostru, čo bol v porovnanís ostatnými OBOR.
Kostolík sv.Michala Archanjela
Jeho výstavba sa datuje do začiatku 12.storočia n.l. Vraj ho dal postaviť sv. Štefan. Je postavený v románskom slohu. Nie jeveľký. Má asi šesť metrov na šírku a 10 metrov na dĺžku. Je tam jednoduchýdrevený oltár a niekoľko radov lavíc na sedenie – presne ako v kostole,iba v takom „minivydaní“. Každý rok sa tu párkrát do roka slávia omše. Nasv. Michala Archanjela – okolo 29. septembra, na výročie vzniku Dražovieca dokonca sa tu uzatvárajú aj manželstvá (ale to nie je tak často).
Vraj v minulosti ľudia stavali kostoly a kláštory čo najvyššie, aby boli bližšie k Bohu...
Archeológovianičitelia
Vo vnútri kostolíka to vyzeralo asi takto... Tvorilho drevený chór. Steny mali jednoduchú maľbu. Oltár bol vyrezávaný z drevaa uprostred mal byť vraj obraz sv. Kataríny. Na bokoch oltára stáli dve soškyanjelov – jeden s mečom a druhý držal šabľu. Pôvodne vraj bolipozlátené. Po útoku „nálezuchtivých“ archeológov však všetky tieto vecizmizli (predpokladám, že putovali do Bojníc), vnútro kostolíka sa rozkopalo,takže tam vznikla diera asi jeden meter hlboká (možno viac). Steny oškrabkali,popísali tými svojimi „úžasnými“ skriptami a čiarkami. Aj pohrebisko,medzičasom už zakryté hlinou a trávou, rozkopali a odniesli odtiaľvšetko, čo sa dalo. Potom bol zrekonštuovaný – nová omietka, upravila saškridla, vnútro sa namaľovalo... Viem, že by som asi nemala očierňovať. Veď,inak by som nevedela ani to, čo vám tu teraz píšem. Lenže keď si pomyslím na tozlé zaobchádzanie s historickou pamiatkou, mám chuť niekomu vynadať. Momentálne jekostolík stále zavretý a bežný človek sa tam nedostane. Kľúče od neho málen pár ľudí z dediny. Ak by ste predsa len chceli ísť pozrieť dnu, môžetesa s prosbou obrátiť na pána farára na fare (hneď pri kostole... nájdeteho ľahko).
S kostolíkomje spojená aj táto legenda:
Raz prišiel upratovať kostolík jeden muž. Akoupratoval, zbadal Pannu Máriu s Ježišom na ramene. Panna Mária sa odvtedyobjavovala viackrát a vždy v kostolíku alebo pri ňom. Ľudia si tonevedeli vysvetliť. V jeden krásny deň začala pri zvonení zvona hraťz kostolíka zvláštna hudba. Začul ju pastier a pribehol ku kostolíku.Nazrel dnu a zbadal tam Máriu(tak, ako sa zvyčajne zjavovala), ako ukazujena rozpadávajúcu sa klenbu kostolíka. Ľudia pochopili, že musia opraviťkostolík. Odvtedy sa Panna Mária už nezjavovala. Azda len raz – pri kostolíkuspokojná a usmiata ukazovala na vynovenú vežu kostolíka. Pravdepodobne jeto len výmysel, no myslím si, že veľmi milý, no nie? :o)
