Moja super kamoška sa volá Anna Mária Pauer. (Nezvyčajné meno, však? :o)) Má veľmi zvláštnu minulosť. Jej otec je pôvodom Kanaďan, mama Polka a stretli sa na Slovensku. Anička sa narodila v Kanade, potom sa jej rodičia presťahovali na Slovensko. Myslím, že preto, že jej ocino tu dostal job.
Spoznali sme sa na základnej. Chodili sme spolu do tej istej triedy. Nemali sme sa vždy najradšej. Teda, musím povedať, že ja som k nej bola spočiatku dosť zlá. Nejskôr sme sa stali kamoškami. U nás v Nitre máme jednu utešenú čajovničku, kde sme spolu aj s ďalšími babami chodili popíjať čajík a klebetiť. Bolo nám spolu fajn. Anička, Maťa, Marianka, Simonka a ja.
Pamätám si, že vždy, keď sme tam boli, každá z nás si objednala iný druh čaju a potom sme sa o to všetko delili... Ach, ako rada na tie časy spomínam.
A prečo tu už so mnou Anička nie je? Nie, nebojte sa, nezomrela. Je živá a zdravá. Ale už nie sme spolu.
Jedného dňa(keď sme už spolu chodili na gympel) mi zavolala, či by sme nešli do čajovne. Samozrejme, aj s ostatnými babami. Jej hlas však neznel veselo. Mala som obavy, čo sa deje a musím povedať, že boli na mieste. Oznámila nám, že sa sťahuje do Kanady. Bude tam žiť so svojou rodinou, pravdepodobne tam aj vyštuduje za lekárku alebo zubárku, ako vždy snívala (a určite jej to výjde).
Odvtedy ubehol už rok a moja úplne supiš kamoška mi chýba stále viac a viac. Hoci sme v kontakte cez "enternet" - ako ona vraví, chcela by som ju vidieť a nielen na fotkách, ale z celej sily ju objať a povedať: "Anička, chýbala si mi!"
Verím, že tá chvíľa príde. Možno nie za mesiac, ani nie za rok, ale niekedy v budúcnosti.
