Možno moja spoveď bude trochu chaotická, tak sa vopred ospravedlňujem, ale posnažím sa obsiahnuť všetko dôležité.
Škola
Začnem základnými informáciami. Žijem na Jáve, v Yogyakarte, v 2 miliónovom meste, ktoré je považované za stredisko indonézskej kultúry. Študujem na Univerzite Gadjah Mada, ktorá je najstaršou a najväčšou univerzitou v Indonézii. Táto veľavážená inštitúcia má približne 55 tisíc študentov a na presun z jednej fakulty do druhej máme k dispozícii školské bicykle, keďže to sú nadľudské vzdialenosti :) V mojej triede: Beginner of Bahasa Indonesia je nás asi dvadsať - Južná Kórea, Čína, Japonsko, Austrália, Rusko, USA, Švédsko, Francúzsko, Poľsko a ja :D Hodiny máme 4 dni do týždňa a učia nás rodení Indonézania, ktorí buď vôbec alebo minimálne rozprávajú po anglicky, takže jediná možnosť ako prežiť je ponoriť sa do kníh :) Profesori sú neskutočne prívetiví a vľúdni ľudia. Je vidieť, že svoju profesiu neberú ako prácu, ale skôr ako poslanie a snažia sa nám vysvetliť jazyk a kultúrne nuansy, ako najlepšie vedia. Keďže sme taký internacionálny kolektív, neobohacujú nás len Indonézania ale aj sami navzájom, takže nálada v triede je naozaj veľmi podnetná :)
Bývanie
Keďže som v najväčšej moslimskej krajine svete, bývam v dievčenskom internáte, ktorý je chránený 24 hodín denne strážnikmi, ktorý nás von po 22. hodine nepustia. V izbe mám normálnu posteľ (nie len matrac na zemi, ktorý je tu klasikou), skriňu, stôl, wifi a dokonca aj klimatizáciu, a čo je naozaj nevydané - teplú vodu :) Spočiatku ma zarazili všadeprítomné turecké záchody alá diera v zemi a tiež "traditional shower", čo je v podstate vedro s naberačkou, ktorou sa človek ošpliechava, no dalo sa na to rýchlo zvyknú´ť. Platím za môj luxusný príbytok približne 80 eur, čo mi hravo pokrýva štipendium.
Stravovanie
Ceny vo všeobecnosti sú tu ohromne nízke a jedlá neopísateľne lahodné. Indonézia ponúka obrovské množstvo rôznych druhov mäsa, rýb, zeleniny od výmyslu sveta, a za jednu naozaj výdatnú večeru alebo obed zaplatíte maximálne 1 euro. Každé ráno si neodpustím čerstvo vytlačenú šťavu buď z avokáda, manga, dračieho ovocia, guavy či papáje. Tlačia to priamo pred Vami, žiadne konzervanty, žiadna chémia a to všetko za smiešnych 10 centov. V USA alebo aj v Európe by som snáď v živote nedostala takú kvalitu a o cene už ani nehovorím. Čiže v skratke, jedlo si tu nedokážem vynachváliť a už aj na tú pikantnosť som si zvykla a snažím sa dávkovať stále viac. Sú tu aj fancy reštaurácie a nájdete tu aj KFC, aj McDonald, ale tým sa zo zásady vyhýbam, keďže najlepšie indonézske špeciality a atmosféru aj tak vychutnáte vo warungoch = čo, su stánky postavené 3 metre od cesty, kde zvyčajne sedíte na zemi položenom koberčeku :) S hygienou tu je to o niečo ťažšie, kedže sa tu jedáva bez príborov, no pred každým jedlom Vám podajú mištičku s vodou na omočenie rúk, rozumej - umytie. Našťastie so sebou všade nosím malé fľaštičky s dezinfikačným tekutým mydlom, ktoré spolu s masívnymi dávkami chilli zabraňujú možným nepríjemnostiam :)
Ľudia
Čo sa týka Indonézanov, sú to naozaj milí a srdeční ľudia. Všade sa na Vás usmievajú a nie tým americkým fake smilom, ale takým skutočne úprimným, ktorý sa čoraz menej vyskytuje aj u nás. Stále sa nám snažia venovať a byť vo všetkom nápomocní. Indonézania a hlavne Indonézanky nám strašne závidia bielu pokožku, čo je to tu symbolom bohatstva a lepšieho života. Na každom kroku nájdete salóny krásy, ktoré poskytujú bielenie pokožky a bielacie produkty od výmyslu sveta (protipól našich rovnako nezmyselných solárií). A keďže som považovaná za bulé - bieleho cudzinca, kdekoľvek sa pohnem, všade sa za mnou otáčajú zvedavé pohľady. Aj keď je tu pár cudzincov, v porovnaní s hustotou osídlenia je nás tu minimálne a naozaj neprejde deň, kedy by na mňa niekto nepokrikoval alebo nesnažil nejakým spôsobom upútať pozornosť. Byť priateľom cudzinca je tu považované za veľkú česť a väčšina Indonézanov, hlavne tých mladých, je na to hrdých, takže o kamarátov tu nemám núdzu, čo ma aj veľmi teší, lebo takto sa najľahšie dozvedám o ich kultúre, názoroch aj náboženstve.
Obliekanie
Islamské náboženstvo je tu všadeprítomné aj keď vôbec nie tak striktné ako v arabských krajinách. Bohužiaľ však, zo svojho 30-kilového kufra, ktoré som teperila cez celý svet, môžem nosiť maximálne dve tričká a jedno košeľu. Žiadne kraťasy, žiadne sukne, žiadne tričká na ramienka a božechráň niečo obtiahnuté. Čo nie je pod kolená je strašne pohoršujúce, a keďže je tu asi 32 stupňov, tak ma ide roztrhnúť, že sa tu musím premávať v rifliach a košeli :/ Dúfam, že si čoskoro zvyknem, ale zatiaľ je to neznesiteľné.
Doprava
Doprava ? OTRAS!!! bez ladu a skladu. Žiadne pravidlá, žiadne semafóry, kto má lepší klaksón má prednosť :D a to doslova. Premávka je konštantná, takže keď chcete prejsť čoilen na druhú strany cesty musíte počakať aj 10 minút, a to bez srandy :D Ľudia vidia, že stojíš na krajnici a že sa "asi" snažíš dostať na druhú stranu, ale namiesto toho, aby spomalili a pustili ťa, radšej spomalia a lepšie si ťa obzrú :D Jazdí sa tu naľavo, šoféri sedia napravo a je to asi o 80% viac motoriek ako áut, keďže je to lacnejšie a aj oveľa výhodnejšie na týchto neskutočne preplnených cestách.
Karimunjawa
Mimo miest Vás Indonézia opantá svojou prírodou a surovou krásou. Nedávno sme sa vrátili z Karimunjawy, čo je súostrovie medzi Borneom a Jávou, kde sme za za 4 dni, 3 noci, loď, motelík, stravu a snoerkling zaplatili ani nie 90 eur :) Napriek tomu, že cesta tam trvala 22 hodín, z toho 13 zabrala stará nákladná loď, na miesta ktoré sme mali možnosť vidieť nikdy nezabudnem. Bývali sme v domčeku postavenom na mori, takže sme pri sprchovaní mohli pozor
ovať rybky pod nami a plávať aj s ich domácimi žralokmi a inými príšerkami. Keď sme sa presúvali z jedného ostrovčeka na druhý, naši sprievodcovia nám počas jazdy chytali kalamáre, takže sme každý obed mali naservírované skutočne čerstvé dary mora :)
Vďaka diaľke od akejkoľvek civilizácie sme mali možnosť zažiť najkrajšie západy Slnka, prekrásne nedotknuté pláže, neskutočné scenérie a pokoj všade navôkol. Počas našich výletov som sa síce zranila o koral, popálila ma medúza a vrtuľa člna mi porezala kus chodidla s čím som po návrate skončila s infekciou, no navždy to bude jedno s najnádhernejších miest aké som kedy navštívila.
Záver 1. dojmov :)
V konečnom dôsledku, som tu maximálne spokojná a šťastná :) Kdekoľvek sa objavím, stále ma niečo poteší, nadchne či prekvapí. A ešte raz mi niekto povie, že Indonézia je zaostalá krajina - čo majú v obľube moji "vysoko vzdelaní a rozhľadení kamaráti" tak ich prefackám :D Áno, servis a čistota je asi jedno z posledných vecí, ktoré ich tu trápia ale kultúrny život majú neskutočne pestrý. Neustále sú tu nejaké festivaly, predstavenia či výstavy. Pomaly každý jeden študent na našej škole je súčasťou nejakého krúžku či klubu, či už sú to tance, hudobné nástroje, bojové umenia alebo šport. Škola je otvorená 24 hodín denne a na chodbách to doslova žije a pulzuje deň čo deň. Študenti makajú po nociach len aby sa pripravili na všakovaké vystúpenia, aby dobre odprezentovali univerzitu aj samých seba. Panuje tu neskutočná súdržnosť a aj väzby v rodinách sú veľmi silné. Keď sa syn lúči na stanici s otcom, tak mu bozkáva ruku a dokonca aj súrodenci sa oslovujú ako pani sestra alebo pán brat. Mňa osobne táto krajina úplne opantala a nikdy neoľutujem deň, keď som sa sem rozhodla poslať prihlášku. Precestovala som už čo to, ale práve tu najviac cítim ten pulzujúci život, tú energiu, to fluidum.....New York sa môže schovať do krabičky pred týmto miestom a odporúčam všetkými 20timi, aby ste túto krajinu aspoň raz navštívili.
Vrátite sa zmenení :)
