Bojim, bojim. Idem na chatu. I

Keď sa povie Veľkonočné sviatky, väčšine ľudí v prvom rade napadne upratovanie, pečenie koláčikov, kraslice, šibačka a oblievačka. No v posledných rokoch stále pribúda ľudí, ktorí berú Veľkonočné sviatky ako predĺžený víkend a možnosť oddýchnuť si.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Mňa takáto forma trávenia sviatkov jari drží už štyri roky. Najprv to boli len úteky od oblievačov z rodného mesta do tichého privátu v Blave. ( - prepáčte, že používam výraz Blava, ale je to kratšie, a každý tomu rozumie.) Tento rok my však moja milovaná polovička vymyslela iný program. Poďme na chatu, padlo rozhodnutie už v januári. Kamarát zabezpečil ubytko, stravu a tak. A ja som sa začala psychicky pripravovať na veľké fyzické vypätie, ktoré na mňa na Malej Fatre čakalo. Na tej chate som už totiž raz bola, a veľmi živo som si pamätala na náročný výstup na chatu. Ten mi v máji, keď už nebolo snehu, trval presne 4 hodiny. Podotýkam, že to bola trasa, ktorú by som podľa tabuliek mala prekonať za 2 hodiny. No ale vysvetlite to deve z Blavy, ktorej jediným kondičným cvičením je beh za električkou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak som sa potichu obávala príchodu osudného dňa mojej fyzickej potupy. Všetci z našej štvorčlennej skupiny boli totiž kondične omnoho zdatnejší ako ja. Dala som na radu mojej milovanej polovičky a začala som aspoň s aerobikom. V nádeji, že svoje pľúca a hlavne srdiečko aspoň ako tak pripravím na ten výstup. A potom nastal deň D. Najprv 4,5 hodinová cesta vlakom spolu so všetkými tými ľuďmi, čo utekali na pár dní preč z Blavy. Alebo utekali na pár dní domov.

Keď som si v Martine na stanici moje nohy vystrela, vopred som sa im ospravedlnila, za utrpenie, ktoré ich čakalo. Zostávali už len dve veci. Dostať sa autobusom do dediny kde trasa na chatu začína, a ... a prezliecť sa niekde do teplých gatí, vhodnejších na výstup do nadmorskej výšky, kde ešte vládne zima a sneh. Niekto si povie, že vyliezť do výšky asi 1300 metrov predsa nič nie je. Ale vysvetlite to deve, ktorá pochádza z rovinatej nížiny, a žije v meste kde sú najvyššími miestami hradný vrch, pomník padlým hrdinom, a kopec s televíznym vysielačom. Miesto na prezlečenie sme si našli na lavici na konci dediny. Veď na čo sa ostýchať. Ľudí veľa nebolo, a my štyria sme sa navzájom nepotrebovali okukovať. Potom už nebolo nič na čo sa vyhovoriť, už nebolo kam utiecť. Začala som svoj druhý výstup chatu. Ako to bolo ďalej, si nájdete v druhej časti článku.

Zuzka Malá

Zuzka Malá

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žena - malý človek, ktorá rada pozoruje detaily života. Rada objavujem krásne veci všedného dňa. Verím, že máme možnosť vybrať si ako žijeme. Zoznam autorových rubrík:  ChudnemSkrytá i neskrytá reklamaŽivot s krédomCo dúm dalZápisky z ciestPostrehyKeď premýšľam

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
INESS

INESS

110 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

108 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

108 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

150 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu