Nájdete ich vlastne naozaj všade. Veľká väčšina ľudí sa na ne pozerá ľahostajne, prípadne až s odporom. Rovnako, ako natých, ktorí sa týmto zvieratám snažia pomôcť. Ako to s tými ”divokými” mačkami vlastne je? Nuž, v prvom rade , nie sú divoké... sú to mačky domáce, ktoré sa ocitli na ulici. Možno tam už žijú v x-tej generácii, ale stále sú to domestikované mačky. Aj vďaka tomu vedia, že potravu nájdu čo najbližšie ľudským obydliam.
Faktom je, že väčšina nie len slovenských miest sa stretáva s problémom ich premnožovania. Pokusy o riešenie tejto situácie sú poväčšine rovnaké - reštrikcia. Avšak tento prístup je úplne, ale úplne zbytočný, efekt je naozaj iba krátkodobý. Prečo?
Mestá, mestské časti či obce investujú často nemalé peniaze do informačných materiálov v ktorých doslova mačkami strašia, zakazujú ich kŕmenie pod hrozbou pokuty. Zamrežovávajú sa okná pivní, často aj so zvieraťom vo vnútri. Samozrejme, to tam potom uhynie hladom, smädom, od stresu. V mnohých prípadoch je nariadený hromadný odchyt a usmrtenie celej mačacej kolónie. To všetko však s iba dočasným, prípadne žiadnym efektom. Prečo?
Mačka je teritoriálne zviera ktoré uprednostňuje život v uzavretej kolónii. Do svojho “rajónu” ďalšie jedince zvyčajne kolónia nevpúšťa. Keďže je pravdepodobnosť úhynu mláďat veľká, mačka sa dokáže množiť naozaj rýchlo, v priebehu sezóny to môžu byť pokojne aj tri vrhy. Aj keď sú voľne žijúce mačky bojazlivé, nedôverčivé, pomerne jednoducho sa naučia dôverovať človeku, ktorý ich pravidelne kŕmi. Rozpoznajú ho aj na diaľku a neomylne naňho čakajú vždy v tom správnom čase. Títo ľudia - kŕmiči - sú spoločnosťou väčšinou odsudzovaní. A tu jedna z mnohých chýb pri riešení tohto problému.
V krajinách, kde už pochopili, ako pristupovať k regulácii počtu mačiek sú to práve kŕmiči, ktorí sú veľmi dôležitým, ba priam nevyhnutným prvkom riešenia. Títo ľudia totižto “svoje” mačky, kolóniu poznajú, majú dôveru zvierat, môžu teda s nimi, aj keď možno iba v obmedzenej miere, manipulovať. často ich na vlastné náklady odčervujú, odblšujú, liečia, zabezpečujú kastrácie/sterilizácie. To, čo oni robia v rozsahu, ktorý im dovolia sily a vlastná peňaženka, by vo veľkom bolo najúčinnejším riešením celého problému voľne žijúcich mačiek. Tu by však museli do toho vstúpiť mestá, obce, jednoducho tí, ktorí sú kompetentní a majú možnosť vyčleniť aj relevantné prostriedky.
Pokiaľ sa darí udržiavať kolóniu v relatívnom zdraví, je dostatočne kontrolovaná prostredníctvom kŕmiča, zabezpečí sa kastrácia/sterilizácia zvierat, môžeme pokojne povedať - problém sme z veľkej časti, ak nie celkom, vyriešili.
Kastrovaná/sterilizovaná mačka totiž naďalej stráži svoj rajón. Naďalej loví hlodavce. Avšak takéto zviera sa už nerozmnožuje, teda ich počet je stabilizovaný (nikdy sa nepodarí zvieratá v celom ďalekom okolí vykastrovať/vysterilizovať na 100 percent, takže určitý prírastok tam je). Rovnako sa odstráni aj povestné “vykrikovanie” mačiek v čase párenia.
Pokiaľ sú zvieratá odčervované, vakcinované, riziko šírenia ochorení sa výrazne znižuje. To je ďalší efekt, ktorý prináša “riadenie” mačacích kolónií.
Teraz si poviete, no určite, investujeme toľko peňazí, a načo? Veď ich pochytajme a niekam odvezme, resp. zabime... Hm, chyba. Uvoľnený rajón už čoskoro zaberú nové zvieratá a nič, vôbec nič sa nevyriešilo. Kolotoč sa roztáča odznova, navyše sa úplne zbytočne ublížilo mnohým živým stvoreniam.
Prirodzene, že toto všetko nie je vôbec jednoduchý proces. Ale aj skúsenosti zo sveta hovoria, že práve takéto “spravovanie” mačacích kolónií je najschodnejšou cestou k bezproblémovému spolunažívaniu človeka a mačky. Pretože mačka, či sa to už niekomu páči, alebo nie, má v našom prostredí nezastupiteľné miesto.
Fotografie: www.mackysos.sk
