Každý by lásku charakterizoval inak, má veľa významov i podôb. Materinská, partnerská, súrodenecká, k prírode, k zvieratám ale aj k peniazom. Určite by sme povedali, že minimálne raz v živote sme lásku cítili. Veď je prirodzená, tak ako dýchanie. Ľudia cítia… či je to v kladnom zmysle alebo zápornom. Nastoľuje sa otázka: Môže byť láska aj negatívna? Môže nám prinášať bolesť namiesto uspokojenia, smútok namiesto radosti alebo škodu namiesto úžitku? Veď nie nadarmo sa hovorí, že každý ľúbostný príbeh skončí tragicky. Všetko má svoj začiatok aj koniec. Koniec… rozchod, rozvod, smrť…Ale! Nie je láska v skutočnosti len sexuálny pud maskovaný citmi???Poďme na to od začiatku…Aby nejaký vzťah vznikol musíme si vybrať partnera a už len tento prvotný výber je založený na vonkajších sympatiách. Tým ale nechcem povedať, že na kráse. Sympatia a krása sú dve rozličné, ale nie až tak vzdialené veci. Myslím si, že ide skôr o sexuálnu príťažlivosť. Aká je medzi danými dvoma ľuďmi chémia. Až po tejto „preskočení iskry“ sa ľudia začnú spoznávať, takže vnútro – teda charakter a jeho odrážanie sa v správaní – je až druhotné. Nehovoriac o názoroch, postojoch a víziách budúcnosti. Tým môžeme vidieť, že aj tá prvá fáza je v podstate založená na sexe. Ideme ďalej.Vzťah ľudí sa vyvíja postupným spoznávaním. Čo to znamená? Trávia spolu voľný čas, chodia von, navštevujú rôzne kultúrne alebo spoločenské podujatia, diskutujú a to všetko pomaly smeruje k fyzickému kontaktu. Najskôr nenápadné dotyky, držanie sa za ruky, prvé bozky a po nich sa to rozbieha a naberá na obrátkach až skončia v posteli (alebo na inom dostupnom mieste). Dnes som v jednom filme počula, že v tejto dobe netreba ženu pozvať na večeru, aby ste mali sex, ale stačí si nájsť tú správnu.Čo po sexe??? Vzťah sa zmení, musíte uznať, že je to tak. Už nemá to čaro, očakávania a napätie, kedy príde „vyvrcholenie“ vzťahu, zmiznú. Potom je to len tradičný obyčajný vzťah so všetkým, čo k tomu patrí. Príde obdobie zvykov a človeka začne všetko nudiť, lebo celú koncepciu už pozná. Príde nevera alebo aj rozchod. No, tým nechcem povedať, že každé partnerstvo takto skončí, ale s najväčšou pravdepodobnosťou áno.Hm, vynára sa mi otázka: sexom sa stráca láska? Alebo sa len zmenila na zvyk? Kde sa pominula. Ani energia nevzniká a nezaniká ako sa jej zachce, len sa vždy pretransformuje do niečoho iného. Ak tento fyzikálny zákon platí, tak ani láska nemohla zmiznúť, len sa premenila na niečo iné. Žeby na sex?Žeby si ľudia slovo „láska“ len vymysleli, aby zamaskovali svoj prirodzený a prvoradý pud? Chceli si ho skrášliť, aby nevyzneli tak zvieraco? Alebo my si to len v tejto dobe zjednodušujeme, aby sme sa nemuseli trápiť ešte aj nad citmi?
tak ako to je?
Po stáročia sa píšu ľúbostné básne, romány, spievajú sonáty za mesačného svitu a ľudia neustále rozprávajú o láske. Je toto slovo podložené faktami alebo je to len jednorožec v pojmoch?