Rôznofarebné a skoro všetky boli od nejakých krémov. Sadla som si v kúpeľni na zem so zubnou kefkou v puse a všetky som ich poukladala do radu vedľa mojich bosých nôh. Znovu som vzkriesila minulosť.
Pamätáte si ako sme na základnej škole vyrábali z krabičiek mini mestečká a robotov? Oblepovali sme ich farebným papierom pridávali drôtiky a hlavne sme sa pretekali kto stvorí niečo "veľkolepejšie". Potom sme z nich spravili na parapetnej doske výstavku.
Hneď by som sa na chvíľu vrátila do školy. A ešte radšej do škôlky a poobede si zdriemla.
Znovu by som prosíkala mamu nech príde po mňa na obed domov a v deň D by som celé dopoludnie hovorila ostatným deťom "Kiš-kiš ja nemusím ísť spať".
Na skrinke by som mala lienku a na karnevale by som tentokrat bola princezná a nie muchotrávka.
Znovu by som jedla vynikajúcu špenátovú polievku, ktorú vedela navariť len naša škôlkárska kuchárka na Estónskej v Bratislave (lepšiu som už nikde inde nejedla).
Tajne by sme s kamarátkami zobali vtáči zob, ktorý rástol v záhrade pri plote a bolo prísne zakázané ho trhať.
A bála by som sa bláznivého Fera, ktorý býval blízko škôlky a staršie deti zo školy nás ním strašili.
Dávala by som si väčší pozor na biele sandálky pri šmýkaní sa na šmyklavke aby už moja mama nebola smutna (chúďa v 79' ich pracne zháňala po obchodoch a ja som ju pri odchode domov v šatni hladila malými ručičkami po vlasoch a tvári a vravela: "Mami, nebuď smutná, veď mi kúpiš nové")
Pri prechode cez cestu pri dome, kde chodilo auto raz za sto rokov by som sa podľa pokynov našich 45x pozrela na každú stranu a potom ju čo najrýchlejšie prebehla.
A znovu by som nemala ostych na verejnosti spievať a tancovať a všetky moje kresby by sa mi páčili.
Ach jaj .......môcť tak opäť byť škôlkarkou a po obede si pospať.
