Vieš, podľa čoho viem, že toto, čo k tebe cítim, nie je láska?
Do takej miery, do akej ťa niečo vo vzťahu bolí, tak to nie je láska. Láska je len šťastie a všetko iné neláskou.
A ľudia hovoria, že šťastie je prchavé a toto je objektívna pravda, ale objektívna pravda je, že ich láska je prchavá.
Len muška jenom zlatá je ich láska, len komár, čo ich obletuje a štípe.
Veľmi by som ťa chcela mať rada a byť sama sebe v svojom šťastí odmenou, ale zakaždým, keď sebou v zlosti šľahnem na zem, že čo si mi to zas urobil, povedal, tak to nie ty – To som si urobila sama!
Že tak málo ťa mám rada, že by som ťa vymenila za lepšiu ilúziu. Takú, ktorá by mi robila len radosť.
No, ale to by už láska nebola, len moje bábkové divadlo hrať sa s tebou ako s gašparkom na motúze.
Joj, ako by som chcela, aby ma zo mňa samej neporážalo.
Aby som si nevyrábala schody tam, kde nie sú a vozila sa len po zábradlí mojej bezvýhradnosti k tebe.
Na všetko by som si povedala – To nič. Hlavne, že žiješ.
A omrvinky spod stola by som zbierala ako diamanty a napchávala si nimi vrecká na horšie časy.
To sa nesmejem tebe, ale sebe, lebo keď lásku nemôžme zdolať, ešte sa môžme aj na sebe zasmiať, akí sme pri tom rozkošní.
A preto strieľaj rukami ako chceš a nech odletia všetky gumičky, čo ta držia, však to len láska do mňa prakom strieľa, že som tak urážlivá, že si ma trafil na achillovom zvyšku tela.
Inak mám stále lásku iba v päte. A nie preto, že by som chcela.
