Vacsina ludi rozmysla tak, ze si na konci tych troch ciest a moznosti predstavi koniec A cesty a kam ho dovedie, koniec B cesty a jej vysledok a koniec C cesty a kde sa nou ocitne a vyberie si podla predpokladaneho vysledku, kam sa chce dostat.
Ludia si vyberaju podla mozneho vysledku, vyberaju si konce ciest a nie tie cesty.
Ani blizku, ani spravnu cestu si nevyberu, aj keby ju takto citili, ked sa im nepozdava jej koniec ako spravny alebo nimi zelany. Hoci aj prinutia sa k tej ceste, pri ktorej predpokladaju pre seba alebo pre inych najlepsi koniec alebo vysledok a volaju to svojou zodpovednostou a schopnostou predpokladat, mudro rozmyslat atd. Odobria si taketo rozhodnutia ako najspravnejsie!
A v Bhagavadgite sa pise, ze takto si vyberat je hlupost, pretoze nami predpokladany vysledok na koncoch tych ciest vobec nemusi byt taky, ako predpokladame. Odporuca vyberat si nie podla nasich biednych predpokladov, ale podla toho, ktoru cestu citim ako tu spravnu aj keby ma desil jej mozny koniec! Nemame sa ho zlaknut!
Nemozem povedat, ze toto dodrziavam a takto som v zivote zila. Tiez patrim k tej vacsine ludi, co si na svoj piedestal dala rozum a premyslanie a mudre rozumne rozhodnutia a taktiez som to volala svojou zodpovednostou a hlavne voci inym.
Ale ked som to citala a ked si na to spomeniem, tak citim, ze je to dobra rada.
A tu je ten moment, preco vas niektory zdroj oslovi. Neprijali by ste ziadnu novu myslienku, keby vo vas nebola uz latentna, uz pritomna a len nepomenovana a nevyslovena, ale uz ju mate v sebe svojim zivotom zazitu.
Ja som v zivote spoznala, ze mat rozum na svojom piedestali bolo zradne a nedobre a skor zavadzajuce a moje predpoklady boli mylne a veci sa diali inak, nez som predpokladala a prinasali celkom ine vysledky a konce, nez som predpokladala. A preto mna tento zdroj a myslienky v nom oslovil tiez, aj ked aj ine zdroje, co si mam mysliet o ludskom rozmyslani a citeni. Moje poznanie a prezitie ma priviedlo k tomu, ze veru mohla som si dat na svoj piedestal citenie a nebat sa ho, nenavigovalo ma zle ale najlepsie. A preto ma oslovi kazdy zdroj, ktory vam bude tvrdit, ze vlastny cit v cloveku je ten najlepsi kompas, ktory mate a ktory ste dostali a vas chaby rozum je nieco menej, co vas len pomyli a zvedie na bludne cesty stale chabymi predpokladmi. Clovek je silny v svojom citeni a nie v svojom rozume.
Ak vy ste prisli k inemu zaveru, ze na svoj piedestal si mate dat rozum a premyslanie o kazdej situacii a zodpovednost v ktorej sa budete k niecomu nutit aj proti sebe a vlastnemu citeniu, tak sa vam to mozno deje preto, ze sa vlastneho zivota bojite a snazite sa zabezpecit rozumom aj proti sebe samemu. Prestavate byt samym sebou a vlastnym citenim, stavate sa hrackou len svojich dohadov a len svojho rozumu. Tak isto si mozete mysliet, ze sa nechcete stat hrackou len svojich citov a pocitov a povrchnych tuzob.
Ale ved toto iste plati aj pri myslienkach a takisto v nich mozte zabludit. Ktoremu lesu viac doverujete? V ktorom sa skor vy nestratite?
Ked niekto zije pochabo a povrchne, tak iste je, ze sa bude svojich citov bat, ked ma s vlastnou pochabostou a povrchnostou zle skusenosti. Ak jeho citenie je povrchne, tak iste sa musi skor svojich citov bat, ze budu povrchne stale!
Nase poznanie citom a nielen rozumom, nam sprostredkuva o akychkolvek cestach viac informacii, nez nas rozum.
Niekto to vola intuicia a ludia, co si pestuju vlastnu intuiciu, vedia sa pomocou nej dobre orientovat a vyhnut aj nebezpecenstvam.
A ti, co ju v sebe potlacaju ako rozumom nespracovanu a neprecedenu vlastnymi rozumovymi predpokladmi a su v rozpore so svojim citenim, neraz olutuju svoje prevazne len rozhodnutia z rozumu a svoje mylne predpoklady.
2. Potom sa mi v Bhagavadgite paci myslienka, ze clovek by nemal byt taky pasivny, ako to predpoklada skor katolicka viera a postoje, ktore katolicka viera v ludoch vzbudzuje - akejsi prilis pasivnej odovzdanosti a ocakavania, ze vsetko za nas vyriesi casom Boh a len on nas bude zachranovat, staci celkom aj nic nerobit a len modlit sa a s kazdym bezbreho sucitit.
Za prilisnym sucitom a pochopenim inych aj ked nam ublizuju, moze byt velke stracanie vlastnej identity a seba sameho a nasich uloh od Boha a aj povinnosti konat tak, ako citime. Po case uz nie sme schopni v nasej prilisnej pasivite voci vsetkemu obranit nielen seba a vlastnu integritu, ale ani ludi naokolo a poddavame sa vselicomu, comu by sme sa poddat nemali, ked chceme zostat sami sebou a na svojej ceste, ktoru citime ako spravnu. Pod pretlakom inych ludi zaciname o nej pochybovat ako o vlastnom sebectve a len preto, ze sa lisime, ze mame ulohu inu. Takto ju mozme aj nesplnit a nezit nou.
3. Ludi poburil pri predstavitelovi Hare Krisna jeho nazor na sex.
Aj Osho v knihe Od sexu k nadvedomi vysvetluje preco casom na duchovnej ceste straca sex taky vyznam, aky mal.
Toto citim, ze je nad moje schopnosti vysvetlit slovami. Tusim to skor ako hmlistu krajinu, ktorej aj ked celkom nerozumiem, tak nemyslim si preto, ze je cela blbost a blbostou len preto, ze som ju neobsiahla.
Napokon aj katolicki farari a mnisky sa vzdavaju sexu a preco asi? Naozaj len preto, aby na ine mali viac casu? Naozaj si myslite, ze len pre takuto povrchnost akou je len strata casu a ze naplno by sa mali venovat duchovnemu zivotu a inym ludom a nie sebe?
Nech to odsudi clovek, ktory vie o com je rec a tych ludi vela nie je!
Ale je to bezna vlastnost cloveka, ze odsudzuje ako blbost vsetko, comu vlastne ani nerozumie a nema ani predstavu, co vsetko je za tym a AKE POZNANIE.
Tiez si myslim, ze duchovny muz nie je zrovna zivocisny muz a podliehajuci povrchnym vasnam, ktore s nim mozu len tak zamavat.
Pre takeho to uz nie su ani pokusenia, ked od toho zazil nieco viac a take poznanie o citoch a hlbke ducha, ktore uz nevie ani zabudnut.
Takemu sa pokusenia povrchnosti stavaju ubohe na to, aby ho zmiatli a aby prestal odrazu hladat viac a chciet menej, nez uz pozna, co sa da zazit a citit a co by uz nemenil.
Ale kolki ludia prevazne ziju povrchnostami a vasnami a len prvymi povrchmi zmyselnosti a volaju ich dokonca laskou?
Naozaj maju taki ludia blizsie k zivocisnej risi, nez k ludskym duchovnym bytostiam ako by mohli spoznat ovela viac a aj vacsie stastie.
Nesuhlasim s tym a neverim tomu, ze clovek sa moze stat zvieratom, lebo v zvieratach nie je pritomny ludsky duch. Ludom hrozi len to, ze svojho ludskeho ducha nepozdvihnu a nic duchovnejsie v zivote neobjavia, nez co objavili doteraz. Moze sa im stat len to, ze si budu mysliet, ze svet je o vlastneni zdrojov clovekom, ze zavislost na inom cloveku, ludoch je laska a sex len spestrenim zivota a sexualna sila nie je aj nasou duchovnou silou v pociatkoch. Tou, ktora nas zenie a vedie najviac. Mozu zit len preto, aby jedli, pili, sexovali a mysleli si, ze miluju a pritom len vlastnili-kontrolovali inych a tak aj zomreli, nie daleko od zvieracej rise. Hrozi im, ze budu len trpiet a nenavidiet, ked toto stracaju a citit sa ako obete inych, co im skazili alebo kazia zivot.
Ten predstavitel Kare Krisna povedal, ze prenho je biblia ako rozbita flasa.
Aj Bhagavadgita je rozbita flasa a nas takisto on moze od nej odradit a vsetko rozbitou flasou bude, pokial si ju nasim vlastnym prezitim neposkladame sami. Verim v poznanie citenim aj ked tolko v nom bludime.
To poznanie vam len rozum neda a toto "lano" len v nasom rozume nam stacit nebude!
Ateizmus je podla mna spolahliva viera, ako prezit stastny a spokojny zivot a nezabludit v nabozenskych blbostiach.
Cesta veriaceho ma svoje nastrahy a mozno aj vacsie. Aj v predoslej diskusii su spominane - namyslenost, domyslavost, sebaprecenovanie atd. absolutna nepokora.
Ja nepotrebujem verit, ja verim.
Verit je aj neprijemne, napriklad ked veris, ze si za vsetko mozes sam. Je to prijemne?
Tuzis po tom alebo tomu veris?
Vsak mozno ovela vacsou nasou tuzbou je povedat si, ze som len nahodna obet okolnosti za ktore nemozem. Netuzia tomuto verit ateisti? Fajn barlicka tiez!
O bakulky sa potom opierame vsetci, aj ateisti, ktori si zas nechcu dat zobrat vieru za kolko veci vobec nemozu a su len take ubohe obete nahod.
Ako vidite, ani to tak nie je o viere ako skor o sebalutosti a taky sebalutujuci moze byt rovnako ateista ako aj veriaci.
