Nedavno tu vysiel clanok Byt lesbou je uzasne . Neprecitala som si ho, pretoze problemy z inakosti v sexualnej orientacii ma nezaujimaju.
Nezaujima ma ina sexualna orientacia, pre mna akokeby nebola a len jedina, ze vobec nejaka je.
Zaujima ma vsak akykolvek pocit z inakosti, pretoze nas obcas sprevadza vsetkych. Citim sa aj ja menej to alebo ono a uz to je inakost.
Takze, ked o tom, o akejkolvek inakosti niekto pise, tak ma skor zaujima ako to preziva, ako sa s tym vyrovnal a nie to, v com prave sa tak citi, ze je momentalne iny alebo v niecom sam alebo osamely.
Ako sa hovori, ze vsetko zle je na nieco dobre, tak aj pocity osamenia nam prinasaju velmi vela - pochopenie inych osamelych a inej inakosti.
S prekvapenim a prave na smeblogu som prisla na to, ze zazitky homosexualov z ludi naokolo su podobne zazitkom aj tyranych zien, ze na zaklade celkom inych zazitkov s inakostou mozte pochopit aj to iste - ako ludia na vasu momentalnu inakost v comkolvek reaguju.
Aj mi raz napisal Oleg Sagan, este ked ho tu nikto neuznaval, ze chapeme sa, rozumieme si v tejto diskusii a pritom, co ja som vlastne o homosexualoch a ich zazitkoch vedela a viem? Ved celkom nic, len ze ich zazitky co citam, su z ludi naokolo podobne.
Nedelime sa na heterosexualov a homosexualov alebo na zeny tyrane a ludi, co o tom nevedia nic. Delime sa na ludi, co vedia, co je to zazit nepochopenie v tazkej a velmi smutnej miere a na ludi, co to este nezazili. Lebo nepochybujem, ze casom raz zaziju a zas za nieco ine - svoju osamelost a nepochopenie ludi. Zaziju to chori, zaziju to postihnuti, zaziju to pozostali a obete hoccoho. Clovek si riesi na svete svoju osamelost, len kazdy v inom case je so svojimi osudnymi chvilami konfrontovany.
A preto, mozem mat pokrk ich osobnych problemov, mozem mat pokrk cudzieho smutku, ked moj uz bol prave vrchovato naplneny a chyba mi skor zivotna radost a nie tazke problemy inych. Mozem mat pokrk cudzich chorob a orientacie a aj cudzej veselosti, ked prave padam na svoje dno, ale myslim si, ze by nam nemalo vadit, ked sa z ktorejkolvek strany tohto "vytahu" ludia ozyvaju, ake je skvele citit sa uzasne v inakosti. Myslim, ze skor ide o slova: Aj tak viem a az teraz po dlhom smutku citit zivot ako uzasny.
V com je nadsenie lesby z jej homosexuality ine ako nadsenie inak veriaceho, ze aj katolikom je byt uzasne?
Vsak tiez len pre niekoho!
A co vlastne ludom vadi, ked niekto sa v svojej inakosti citi uz uzasne?
Nie nahodou to, ze je iny?
Vacsinou ludia pisu - Nevadi mi, ze je iny, nevadi mi, ze su ini, ale nech sa nepovysuju!
Ale je to uz nasa osobna vec, co vidime ako cudzie povysovanie. Casto aj len to, ako nam dava najavo len to, ze nas uz k svojmu sebapotvrdeniu nepotrebuje a citi sa uzasne aj bez nas. A on len oznamuje to, ako svoju prechodnu osamelost sam alebo len s niekym zvladol.
Ten clanok som si napokon precitala a pacil sa mi, nic proti nemu nemam aj ked sa v nom pise a mozem to v tom clanku najst, keby som hladala ako mna chce urazit, ze ja som voci homosexualom to stado, co je ine.
A nebola som?
Vari ich poznam, vari som im nejako pomohla, ked boli osameli? Ked sa citili prave osameli a nikto naokolo im prave nepomohol?
Alebo im to upierate, ze to niekedy zazili tiez?
Nevadi mi, ked ma v tej chvili a aj v tejto chvili nazyvaju stadom, lebo som ho ako im vzdialena naozaj aj tvorila.
Sustavne sme a kazdy den pre niekoho stadom, pre vsetkych prave osamelych, ktori nas prave len hladaju.
Tak si radsej povedzme - Dakujem ti, Boze, ze dnes sa citim stadom. Je to skvely pocit, mat dnes tolkych zhodnych pri sebe a moct najst v nom potvrdenie, ze nie som zbytocny a nemilovany. Daj pocitit tento pocit stada aj vsetkym v tejto chvili inym a osamelym.
