hríbobouček

Ja televíziu nepozerám, lebo už i tak si vyčítam, že ešte čítam smeblog. Obdivujem ľudí, čo nepozerajú televíziu a nečítajú žiadny bulvár a doma si len počúvajú svoju hudbu a žijú svoje reálne vzťahy. Ešte medzi tie ozajstne a takéto celebrity nepatrím. Myslím si, že to sú celebrity ľudí, inteligentných a skúsených, čo už tam dospeli.
Ja viem, že často cez tvrdé boje na internete, keď sa na ňom hádali o dušu v diskusiách so samými virtualnymi Škretmi. Po rokoch písali: Musíte odist alebo zblbnete. Ja som si to prežil a nezblbol som. Možno známkou nezblbnutia je, že už internet ani televíziu na zábavu nepotrebujete, lebo virtualitu ste vymenili za reálny život a reálnych ľudí.

Hríb sa mne nikdy nepáčil a možno mu krivdím, pretože ho nepoznám, ale mne sa zdá, že sa stal skvelým hlavne spätne. Keby tu bol niekto, toľkí písali o ňom, aký je to skvelý človek, keď ešte pod lampou bol, tak by som mu to verila. Ale keď je niekto slávny len tým, že odíde, tak jeden čin mne sa zdá malo na obdiv. Myslím si, že takéto činy obľubujú masy, ktoré túžia po HRDINOCH. Chýbajú nám rozprávky a rozprávkové bytosti, si myslím. Ale vy si nemusíte.
Netušila som, čo sa pod lampou odohralo, lebo väčšinou som už chrápala, keď televízor s lampou bol ešte cele hodiny pustený a vládla pod ňou skoro vždy pohrebná nálada.
Nemám takúto tichopohrebnú náladu v diskusiách rada. Zo života reálneho sa mi zdá, že živí ľudia diskutujú živšie a majú aj rôzne emócie a podľa mňa intelektuálna debata nerovná sa priam pohrebne ticha, že z toľkej múdrosti vám z nej odpadnú všetky živé a temperantne reakcie. Ale verím, že masy si predstavujú múdru diskusiu takto – veľmi vážne, všetci zúčastnení musia byt veľmi vážni a vládne v nich dlho aj mĺkve ticho ako všetci ostošesť rozmýšľajú a potom povedia, keďže nám boli predstavení ako múdri, niečo múdre. Z toho, čo som počula, mne sa to veľakrát až také múdre nezdalo. Takže nepozerám televízor.

Občas si pozriem prírodopisné relácie, vlastne len také stanice, ani neviem ako sa volajú, ale keď šťukáte ovládačom, tak nájdete len opice alebo levov a to viem, že budem pozerať radšej ako ľudí. Oni mi tie opice a levy aj tak oveľa viac ľudí pripomínajú a mam často pocit – Veď dofrasa, akoby som pozerala na ľudí! Tiež dlho nič nerobia, nič zvláštneho a múdreho sa nedeje, ale je to zaujímavé pozorovať aj tak, že čo inak robia. Asi nevyhľadávam v tom múdrosť, ani nič zábavného, lebo dlho sa v takom prírodopisnom programe ani nič zábavné nedeje. Ale to vás asi nezaujíma, lebo to je o ničom. A veď život je často o ničom, ten všedný.

Ale, keby ma Hríb zaujímal, tak si prečítam k tomu tento článok, lebo jedna ľudská celebrita ho odporúča: http://www.sme.sk/c/3112505/Dramaturgia-STV-to-je-ktora-pani.html Nemám chuť ho čítať, takže neviem, čo v ňom je, len si myslím, že tu je schovaná nejaká pravda o tom, keby som ju hľadala.
Už dva týždne sa tu píše o nejakej kurve, čo sa rozvádza. Pochybujem, že je to kurva, lebo aj ja som bola kurva, keď som sa rozvádzala a to som ani celebritou nebola. Napriek tomu mi až troch milencov našli a ešte to všetci vedeli dávno aj spätne. Niet nad vlastnú skúsenosť! Keď ste ešte neboli medialne v svojom okolí známi, stačí sa odlišovať aj celkom bežným rozvodom. Okolie vám poskytne najlepsi obraz o tom, že sex nezaujme len v titulkoch na smeblogu. Keď ste mladi, tak ste promiskuitni a neskôr už len chytáte posledný vlak a to vám omeškanci nedarujú.
Ale vráťme sa k tej kurve, ktorú poznám ešte menej ako Hríba, len mi je povedomá. Až dnes ma zaujal jeden článok z tej víchrice článkov o nej, že jej „muž ma gule“, pretože on ju verejne neohovára tak ako ona jeho.
Myslím si, že sa to niekedy nevyplatí, tiež neohovárať toho druhého, ibaže by ste nemali čas ho ohovárať. Vždy totiž veria tomu a tým, čo to stihnú. Takže veľkorysosť sa veľmi nevypláca a tí, čo neohovárajú, podľa mňa len nemajú čas. Spoliehajú na to, že to ostatným časom dôjde, aká bola pravda. Ale to sa mýlia! Aj tak im to nedôjde, alebo len málokomu.